Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ľuboš Blaha vo svojom vystúpení porovnáva demokracie v EÚ a v Rusku, ktoré je práve z EÚ neustále kritizované.
Sloboda bez zábran? Učiteľka varuje pred radikalizáciou mladých a stratou autorít.
Slnko vyprodukovalo tri erupcie triedy M. Aktivita prudko stúpla a odborníci zisťujú, či k Zemi smeruje oblak plazmy.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Na neúcte, pohŕdaním autoritami a nenávisti si vybudoval politickú kariéru.
Podpora Ukrajiny medzi Nemcami klesá. Die Welt píše, že Ukrajina dáva Nemecku a NATO čas na obnovu vojenských kapacít a prípravu na možnú konfrontáciu s Ruskom.
Ako funguje bezštruktúrne riadenie a akú úlohu v ňom zohráva Bilderberg? Text analyzuje prepojenie globálnych elít, inštitúcií a politických lídrov.
Akú budúcnosť si chce ľudstvo vytvoriť? Úvaha o kapitalizme, socializme, skúsenosti Sovietskeho zväzu, spoločenskej spravodlivosti a striedmosti.
Ivan Štubňa komentuje tvrdenia o americkom financovaní zahraničných biolaboratórií, výskume gain-of-function, Anthony Faucim a úlohe amerických spravodajských služieb.
Komentáre
31. 10. 2025
Ak by hlúposť mala adresu, po posledných vyjadreniach Beáty Jurík by ju bolo možné bez váhania napísať do parlamentného registra. Tak nejako to vidí Eduard Chmelár, politológ, historik, komentátor. Chmelár poukazuje na to, že jej nestačilom že slovenský premiér bol prijatý v súkromnom sídle prezidenta USA – podľa nej to nebolo dosť reprezentatívne, ba dokonca to zhodila ako „nejaký bar“. Otázka teda podľa Chmelára znie aj takto: kde vlastne pani poslankyňa prijíma návštevy ona? V spálni, alebo má na to vyhradený salón s lepším lustrom?
Názor Eduarda Chmelára s názvom: TÁRANINY, TÁRANINY, TÁRANINY...zverejnený na sociálnej sieti prinášame v plnom znení.
K návšteve slovenského premiéra v súkromnom sídle prezidenta USA mám niekoľko otáznikov a seriózne sa k nim vyjadrím zajtra na JOJ 24. Teraz však musím zareagovať na neskutočne stupídne až bulvárne poznámky opozície k tomuto stretnutiu, ktoré prekonávajú akúkoľvek bujnú predstavivosť.
Opoziční politici s neskrývanou závisťou až pohŕdaním tvrdia, že prijatie v súkromnej rezidencii Donalda Trumpa na Floride Mar-a-Lago nie je žiadnou poctou, že americký prezident tým dokázal, že si hosťa neváži, inak by ho prijal v Bielom dome...
Takže generálny tajomník NATO Mark Rutte, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, čínsky prezident Si-Ťin-pching, japonský premiér Šinzó Abe, maďarský premiér Viktor Orbán (ten tam bol dokonca niekoľkokrát), ale aj Michael Jackson, Céline Dion, Elon Musk, Mark Zuckerberg, Jeff Bezos atď. - to všetko sú lúzri?!?
Celkom vážne?
Samozrejme, že prijatie v Mar-a-Lago, ktoré sa len tak mimochodom prezýva "zimný Biely dom" je prejavom pocty a navyše dôvery, ktorá sa nedostane hocikomu. V Bielom dome bol takmer každý západný líder (vrátane Roberta Fica), v Mar-a-Lago málokto, nie naopak.
Ale poslankyni Beáte Jurík ani to nestačilo a mudrovala, že ho neprijal v príliš súkromných priestoroch a prijímací salón nazvala "nejakým barom". A kde ona prijíma návštevy? V spálni?
Že Fico tam letel, aby si urobil najdrahšiu fotku v dejinách za 15 miliárd dolárov (neprekvapujúco sa tejto hlúpej demagógie chytil aj Štefan Harabin). Ale to znie, akoby nešlo o strategickú investíciu pre Slovensko, ale osobný dar Donaldovi Trumpovi. Tie investované peniaze sa predsa vrátia v podobe vyrobenej elektriny a budú neskôr zarábať výlučne pre Slovenskú republiku ako zlatá baňa. A okrem toho, ruku na srdce, VŠETKY doterajšie návštevy u prezidenta USA niečo stáli. Mikuláš Dzurinda "zaplatil za fotečku" v Bielom dome predajom Východoslovenských železiarní. Rudolf Schuster zaplatil účasťou Slovenska v koalícii ochotných na nelegálnej invázii do Iraku. Návšteva Petra Pellegriniho bola odmenou za nákup amerických stíhačiek. A takto by sme mohli pokračovať.
Čo by robili na mieste Roberta Fica, keby boli vo vláde a ako by sa vzopreli Donaldovi Trumpovi. Neurobili by vôbec nič. Išli by si nohy dolámať, keby dostali takúto pozvánku a klaňali by sa mu ešte hlbšie ako sa klaňali Zelenskému. Veď si spomeňte, akí boli doteraz k politike USA servilní. Ivan Korčok ako Dzurindov štátny tajomník MZV SR oficiálne podporoval svojvoľnú vojenskú agresiu USA v Iraku a klamal, že na to nie je potrebný súhlas Bezpečnostnej rady OSN. Pamätáte sa, aký spotený, zadychčaný a vystrašený už ako minister zahraničných vecí dobehol z americkej ambasády, keď si jeho premiér Matovič dovolil kúpiť ruské vakcíny? A dokonca ani dnes, ako opoziční politici, nedokážu jednoznačne a tvrdo odsúdiť hrubé narušenie suverenity Venezuely.
Tá sa aj po dnešku v rozpore s očividnými faktami, keď sa podľa nej Robert Fico tváril (sic!), že telefonoval s nemeckým kancelárom Merzom, nechala počuť, že ona si myslí, že Slovensko je v medzinárodnej izolácii...Toto sa už nedá rozumne okomentovať. Len overšovať: keď raz začas myslí teľa, vidí v sebe mysliteľa.
Beáta Jurík vidí dôkaz izolácie dokonca aj v tom, že na oslavách 80. výročia víťazstva Číny v druhej svetovej vojne bol premiér Fico v nejakom zadnom rade. Bože môj, to je taká hlúpa reakcia, akoby niekto robil závery z toho, že na summitoch NATO stála Čaputová až v nejakom treťom rade. Neviem, či pani Jurík vôbec videla nejaké medzinárodné rokovanie inak ako v správach na Markíze, ale je úplne prirodzené, že pri takých ceremoniáloch stoja v prvom rade predstavitelia veľmocí: Indie, Ruska atď. Ale Roberta Fica prijal Si Ťin-pching počas oficiálnej návštevy v Pekingu s najvyššími vojenskými poctami, čo by sa nikomu z tej partičky opozičných lúzrov stať nemohlo, a to už poslankyňa Jurík demagogicky zamlčala.
Včera v noci som si vypočul časť rozhovoru Mimi Šramovej s Jánom Baránkom. Jano bol kedysi, keď bol ešte v Slovenskom rozhlase, dobrý novinár. Ale odkedy sa nevie rozhodnúť, či je politikom alebo publicistom, tára neuveriteľné hlúposti, lebo nemá základné politologické vedomosti a vždy, keď ho upozorním na vecné chyby, reaguje mimoriadne podráždene až agresívne. Proste, len amatér sa nevyzná v základných politologických termínoch a nazýva liberálov "extrémnou ľavicou" alebo Bidenovu vládu "neokonzervatívnou". Nad tým som už však dávno mávol rukou, nepovažujem ho v týchto odborných debatách za autoritu a pôsobí pri nich ako krčmový mudrlant, ktorý už čo-to vypil a rozčúlene komentuje politické rozhodnutia, hoci im vôbec nerozumie (asi preto sa s ním stotožňujú jednoduchší ľudia). Ale k tomu, čo včera natáral o Venezuele, sa už musím vyjadriť.
Jano celkom vážne tvrdil, že ľudia, ktorí v sobotu v rámci Globálneho akčného dňa solidarity s Venezuelou demonštrovali pred ambasádou USA, nevedeli, za čo protestujú, že venezuelský prezident Nicholás Maduro bol obchodník s drogam a diktátor, že zlikvidovať ho je v našom záujme a mali by sme to aspoň v tichosti privítať, že Ľuboš Blaha sabotoval cestu premiéra do Ameriky a že čo je to za blbosť tvrdiť, že náš životný priestor je Európska únia, keď chceme byť spojencom USA...
Vždy som tvrdil, že ultrakonzervatívci sú falošnými a nanajvýš dočasnými spojencami ľavice, keď odhalia nielen to, proti čomu protestujú, ale hlavne to, čo presadzujú. Zastať sa napadnutého štátu je princíp. Pretože nikde v Charte OSN nie je napísané, že autokratické režimy môžeme napadnúť a že diktátorov môžeme zosadiť, lebo nikomu chýbať nebudú. V opačnom prípade by sme museli začať so Saudskou Arábiou ako spojencom USA a viesť prakticky svetovú vojnu proti desiatkam štátov. Našu demonštráciu pod hlavičkou občianskeho združenia Zjednotení za mier, ktorá na rozdiel od opozičných protestov nebola ani štedro financovaná, ani propagovaná v médiách, si dokonca všimla svetová protivojnová organizácia World Beyond War, ktorá z nej bola nadšená a navrhla nám spoluprácu.
No a vzdať sa akokoľvek hlúpo riadenej Európy výmenou za vazalstvo s USA je samovražedná stratégia v štýle Jozefa Tisa, ktorého Baránek tak latentne obdivuje. Nie, toto nie je cesta. O zahraničnej politike slovenskej vlády je možné viesť polemiku vo viacerých smeroch, ale nie formou škandalizujúcich bulvárnych poznámok, ktoré sa žánrovo približujú skôr k fantasy ako k serióznej analýze. K ostatnému sa vyjadrím v utorok o 20.30 hod. na JOJ 24.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
