S otváraním Arktídy sa Grónsko stáva čoraz dôležitejším z hľadiska bezpečnosti, zdrojov a prístupu k novým námorným trasám, analyzuje portál European Conservative.

Grónsko - sivú myšku modernej histórie v globálnej politike svet takmer vôbec neregistroval. Bolo všeobecne vnímané ako vzdialené, ľadom pokryté územie. To sa cez noc zmenilo. Dnes sa najväčší ostrov sveta stal ústredným bodom svetovej bezpečnosti, nerastných zdrojov, kontrolou obchodných trasách i prístupu do Arktídy.

Spojené štáty americké (SŠA) vnímajú Grónsko skôr ako strategickú nevyhnutnosť než ako diplomatickú provokáciu. Pre Európsku úniu (EÚ) sa stalo prípadovou štúdiou jej ďalších premárnených príležitostí a pomalého rozhodovania.

Z vojenského hľadiska zohráva Grónsko kľúčovú úlohu v obrane Severnej Ameriky. Ostrov leží na najkratšej trase medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Akákoľvek raketa dlhého doletu alebo bombardér vypustený z Eurázie smerom k územiu SŠA by preletel Arktídou a ponad Grónsko.

DCA už od 1951

Z tohto dôvodu si Spojené štáty udržiavajú stálu vojenskú prítomnosť na tomto mieste už od studenej vojny. Kľúčová vojenská dohoda (DCA) z roku 1951 medzi SŠA a Dánskom umožňuje dodnes Spojeným štátom prevádzkovať vojenské zariadenia v Grónsku. Základňa Pituffik , predtým známa ako Thule, je domovom systémov včasného varovania, radarov na detekciu rakiet i kapacít na sledovanie vesmíru prepojených so sieťami včasného varovania SŠA a NATO. S rastúcim napätím medzi veľmocami sa protiraketová obrana a monitorovanie vesmíru stali ústredným prvkom moderného bezpečnostného plánovania. Vojenská zmluva síce výslovne uznáva zvrchovanosť Dánskeho kráľovstva nad ostrovom, ale SŠA majú na jej základe právo zriaďovať v Grónsku nové "obranné oblasti." Predstava, že SŠA prídu na ostrov a vojensky ho obsadenia je preto smiešna - oni len prídu domov na svoju základňu, ktorú môžu rozšíriť podľa svojej potreby. 

Ponorky i transpolárne trasy rozmrazené

Grónsko sa nachádza aj na kľúčovom severoatlantickom koridore medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom, oblasti, ktorá sa dlho používala na sledovanie pohybu ruských ponoriek z Arktídy do Atlantiku. Okrem vojenských úvah je samotná geografia jednou z hlavných strategických výhod Grónska. Ústup arktického ľadu umožňuje vznik nových námorných trás, aspoň počas niektorých častí roka. Severozápadná pasáž a potenciálne transpolárne trasy skracujú vzdialenosti medzi Áziou, Európou a Severnou Amerikou. Grónsko leží pozdĺž týchto vznikajúcich koridorov. Prístavy, letiská, infraštruktúra dohľadu a pátracie a záchranné kapacity na ostrove ovplyvnia prístup a bezpečnosť v Arktíde. Washingtonu samozrejme väčšiu prítomnosť konkurenčných mocností, ako sú Rusko alebo Čína, považuje za vážne strategické riziko - rovnako ako oni pripojenie ostrova k SŠA.

Kritické nerasty a priemyselná energia

Bezpečnosť každého štátu je čoraz viac viazaná na priemyselnú kapacitu. Grónsko má rozsiahle, prevažne nevyužité zásoby prvkov vzácnych zemín, uránu a ďalších kritických minerálov používaných v zbraňových systémoch, elektronike, leteckom priemysle a pokročilých technológiách. Čínska dominancia nad globálnymi dodávateľskými reťazcami mnohých z týchto materiálov je vo Washingtone všeobecne vnímaná ako slabá stránka. Záujem USA o grónske ťažobné projekty je preto skôr dlhodobý ako krátkodobý a je zameraný na diverzifikáciu zdrojov dodávok, zabezpečenie prístupu Západu ku kľúčovým materiálom a zníženie závislosti od konkurenčných mocností. Spojené štáty už majú zavedené finančné a strategické nástroje na podporu rozvoja ťažby a infraštruktúry na ostrove. Stanoveným cieľom je zabezpečiť, aby tieto zdroje prispievali k západným priemyselným dodávateľským reťazcom.

Európa zas mešká

Napriek častým rečiam o „strategickej autonómii“ sa Európska únia len ťažko snaží premeniť svoje ambície v Grónsku na činy. Hoci ostrov zostáva formálne spojený s Dánskom, Brusel sa pohybuje pomaly, obmedzený vnútornými rozpormi. Environmentálne obmedzenia, regulačné oneskorenia a politická opatrnosť obmedzujú európske zapojenie do projektov v oblasti ťažby, infraštruktúry a bezpečnosti. V dôsledku toho Európa riskuje, že bude len tak pozorovať, ako si Spojené štáty zabezpečujú dlhodobý prístup k grónskym zdrojom a posilňujú svoju arktickú pozíciu. V rýchlo sa meniacom strategickom prostredí EÚ často reagovala skôr postupmi a diskusiami ako konkrétnymi záväzkami. Mnohé z grónskych zdrojov sú presne tie, ktoré Európa tvrdí, že potrebuje pre svoju vlastnú priemyselnú a technologickú základňu. Namiesto ich rozvoja s jasným dlhodobým prístupom však európske rozhodovanie spomaľujú politické obmedzenia.

Pre Európu Grónsko zdôrazňuje nevyriešené otázky týkajúce sa politiky v Arktíde a dlhodobých strategických priorít. S ústupom ľadovcov, otváraním lodných trás a rastúcou konkurenciou na ďalekom severe sa vplyv rýchlo mení. Otázkou už nie je, či Grónsko má význam, ale ako sa rôzni aktéri rozhodnú angažovať v jeho budúcnosti. Zatiaľ sa zdá, že európske krajiny sú len slabo odhodlané k obrane Grónska a jeho materské Dánsko – napriek verejným vyhláseniam o podpore od niektorých lídrov – sa doteraz v otázke arktickej bezpečnosti podriaďuje vedúcej úlohe SŠA.                                                                                                                   

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️