Prečo NATO skončilo a nemožno sa naň spoliehať? Nielen o tom hovorí v programe Rozhovory PL politológ a expert na medzinárodné otázky Petr Robejšek. Sme svedkami posunov na svetovej scéne, kde v praxi vidíme zrod multipolárneho sveta. Podľa experta nejde ani tak o to, či máme tieto zmeny vnímať negatívne alebo pozitívne, ale predovšetkým o to, či ich vôbec vnímame, píšu Parlamentní listy.

„Ide o to, aby sme situáciu vnímali hlbšie než len podľa titulkov v nejakom bulvárnom plátku. Obávam sa, že sa to nedeje ani na najvyššej úrovni. Správanie európskej politiky tomu z veľkej časti nasvedčuje. Radil by som nenechať sa prehlušiť udalosťami typu akcií komand vo Venezuele, ale zamyslieť sa nad tým, čo tieto udalosti konkrétne znamenajú pre nás a našu krajinu,“ uvádza Robejšek.

Zamýšľa sa aj nad tým, aké konkrétne zmeny má, respektíve by mala očakávať Česká republika. „Aby som začal tými najťažšími kalibrami, je potrebné si uvedomiť, že NATO skončí – aj fakticky. Na NATO sa nemôžeme spoliehať už ani teraz, to sú chiméry. Záujem USA o Európu je minimálny, a preto by sme mali premýšľať nad tým, ako sa Česká republika vysporiada so svojou budúcou obrannou doktrínou. Aká bude? Na to by sme sa mali pripraviť.“

Podľa neho to isté platí aj o Európskej únii

„Spolky umierajú pomaly. Musíme tieto procesy predvídať, pretože vo chvíli, keď daný spolok už nie je schopný plniť to, prečo sme do neho vstupovali, je neskoro. A to nastáva v oboch prípadoch – pri EÚ aj pri NATO,“ podotýka Robejšek.

Vyrovnáva sa aj s otázkou, do akej miery je možné, aby sa štát pripravoval na scenár konca NATO, keď česká verejná debata niečo také fakticky nepripúšťa a v rámci predvolebných kampaní musel každý politik či strana najskôr zložiť akési „vyznanie viery“ v NATO, aby vôbec boli považovaní za legitímnych.

„Treba sa pýtať, či médiá vo svojej súčasnej podobe a na svojej úrovni majú vôbec právo udeľovať alebo neudeľovať takúto vstupenku. Kto má právo pýtať sa nás, aký názor je správny? Pohľad na väčšinu médií vytvára dojem, že ich tvorcovia sú buď kúpení, nekompetentní, alebo oboje. Potom je lepšie úplne rezignovať na účasť v takýchto výsluchových, inkvizičných médiách, ktoré už nemajú relevanciu ani pre poslucháčov,“ hovorí Robejšek.

Podľa neho si čoraz viac ľudí uvedomuje, že nemožno brať vážne všetko, čo médiá prinášajú. Tento trend však podľa neho nevedie k zmene správania médií, práve naopak – mnohé ešte viac pritvrdzujú v presadzovaní jedného názoru a potláčaní opačných pohľadov.

„Politici si často myslia, že stačí niečo povedať a potom už nemusia nič urobiť. Dúfam, že sa to aspoň u nás začne meniť. Pokiaľ ide o médiá, spomenul by som pojem zo sociálnych vied – confirmation bias. Ide o to, že svoje dlhodobo deklarované presvedčenie nemôžu spochybniť, pretože by deklasovali sami seba. To je veľmi silné vysvetlenie ich správania. Vidím v tom ich posledný kŕč. Sú to inštitúcie demokratickej spoločnosti, ktoré sú dnes do veľkej miery disfunkčné,“ zdôrazňuje Robejšek.

Politici by sa podľa neho nemali báť hovoriť ľuďom aj to, za čo ich médiá budú kritizovať

Zvlášť upozorňuje na zodpovednosť členov vlády. „Vo chvíli, keď minister nastúpi do úradu, prestáva byť súkromnou osobou. Svoje vášne, sympatie, súkromné názory či to, komu fandí, si už nemôže dovoliť verejne prejavovať. Túto schopnosť postrádam u väčšiny politikov.“

Dodáva, že výroky premiéra, ministra obrany či ministra zahraničných vecí sú vždy vnímané ako vyjadrenia v mene celej krajiny. „Táto zodpovednosť platí pre každú verejnú osobu. Nemôžeme sa spoliehať na NATO ani na nikoho iného, kto by nám automaticky pomohol. Nie je rozumné predstierať, že máme nepriestrelnú vestu a helmu a že vždy zvíťazíme. Politika spočíva v zodpovednosti voči vlastnej krajine,“ apeluje.

Podľa Robejška nie je situácia lepšia ani v iných európskych krajinách. „Ukazuje to, v akom zúfalom stave sú európske elity. Okrem technických oblastí ide prakticky o všetky sféry. Vidíme, ako bohatá spoločnosť hlúpne od hlavy. Je to zúfalé, ale je to realita,“ tvrdí.

Na záver zdôrazňuje, že česká politická elita by mala urobiť poriadok najmä doma. „Ak hovoríme o NATO a bezpečnosti, premiér by si mal zavolať ministra obrany a ministra zahraničných vecí a poveriť ich vytvorením medziodborového tímu, ktorý sa bude zaoberať českou bezpečnostnou stratégiou. Výstupy by mala vláda diskutovať a zaradiť medzi centrálne témy politiky, aby sa Česká republika stala subjektom, ktorý má jasne nastavenú budúcnosť,“ dodal pre ParlamentnéListy.cz.

VIDEO:

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳      Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤️