Napriek tomu, že je čas bilancovania, som zabudol na jednu nie celkom bezvýznamnú politickú udalosť roka. V Báčskom Petrovci sa odohrala roztržka, ktorá nemala nič spoločné s útokom na menšinu Slovákov žijúcu v Srbsku. Napriek tomu Progresívne Slovensko a jeho hlasné trúby urobili z roztržky pre rôzne politické názory takmer kauzu roka! 

Do Petrovca si utekal fotografiu urobiť Michal Šimečka a rozbehli sa sem aj červené denníčky, ktoré dovtedy ani netušili, že slovenská komunita žije v dolnej zemi. Na konci roka to zrazu dáva celkom iný význam! 

Prevrat, prevrat, prevrat 

Môže sa hlavný mediálny prúd pokúšať o prekrútenie udalosti o správe SIS, ale faktom je, že pokus o prevrat bol ukončený práve v štádiu pokusu. Ohliadnutím sa za rokom indície o príprave na prevrat narastajú. 

Opozícia sa počas celého roka snažila dostať k moci. Pokus o prevrat s Gruzínskou légiou nevyšiel. Boli nejaké menšie pokusy pri protestoch napr. proti ministerstvu kultúry, ale skončili bez väčšej odozvy verejnosti. A tak prišiel vhod pre progresívcov aj dovtedy neznámy Báčsky Petrovec. 

Neúspešný a mimoriadne priehľadný bol aj tento pokus, a tak ku koncu roka prišli Benešove dekréty. Znovu neúspešne a opäť sa v uliciach nepodarilo vyvolať občiansku vojnu, o ktorú tu celú dobu ide. Najskôr pokusom zablokovať štátne inštitúcie, o čom rokovala aj Bezpečnostná rada, počas roka nezmyselnými “občianskymi” protestami, ale aj pokusom tlaku na maďarskú menšinu. 

Žiadny útok na Slovákov! 

Návšteva Srbska prezidenta Petra Pellegriniho a jeho stretnutie s tamojším prezidentom Alexandrom Vučičom dalo bodku za nezmyslom o útoku Srbov na menšinu Slovákov v Srbsku. Celý príbeh bol od začiatku do jeho konca pokusom o PR pre vyvolených politikov, ktorí majú za sebou veľké mediálne domy. 

Vyhlásenie oboch prezidentov podráždilo práve týchto aktivistov v médiách, ktorí kritizujú slovenského prezidenta za to, že sa so Slovákmi žijúcimi v Srbsku nestretol. Faktom je, že sa nestretol s tamojšou odnožou PS, a teda odmietol zasahovať do vnútornej politiky Srbska. 

Polopate povedané, prezident Pellegrini sa nemal čo stretať “s dobitými krajanmi”, keďže obyvatelia v Srbsku, vrátane slovenskej menšiny, si dali po papuli kvôli názorom na vnútornú politiku. Alebo má prezident povinnosť stretnúť sa s každou zmiešanou rodinou na Slovensku, ktorá sa pri Štedrej večeri poháda pre politiku? Je jedno, či pri stole bude sedieť jeden Maďar, jeden Róm, jeden Rusín a tak ďalej. Ak sa hádajú pre rôzne názory na politiku, tak nejde o útok na menšinu pri stole. A prezidenta do toho naozaj nič nie je! 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️