Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Progresívny Denník N sa nebojí invázie, ale hystérie z nej
Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe v Edmontone nenadviazali na dobrý výkon z úvodného súboja proti Švédom.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.
Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Komentáre
31. 10. 2025
Pred týždňom konzervatívny nemecký kancelár Friedrich Merz (CDU) pod tlakom do očí bijúcich reálií a AfD už poznamenal, že migrácia zmenila obraz miest - nemecký Stadtbild. Neútočil. Vyslovil konštatovanie. A schytal to zo všetkých strán. To je hrozivé! V Nemecku zas zomiera sloboda slova i zdravý rozum. To zabilo aj Weimarskú republiku, varuje nemecko-iránsky komentátor portálu EuropeanConservative.com a povzbudzuje statočných bojovať. Lebo "Keď je konzervatívny stred umlčaný, javisko zdedia skutoční extrémisti."
Autor prišiel do Nemecka ako imigrant v sedemnástich, preto považuje hystériu okolo Merzových slov za hlboko výpovednú: "To, čo povedal, nie je rasizmus; je to zdravý rozum. V nemeckých mestách sa spoločenská realita v posledných rokoch viditeľne zmenila. Hovoriť o tom bez eufemizmov by malo byť minimum zrelej demokracie." Kancelár povedal, že každý, kto má dcéry, pochopí, čo tým myslí.
Kritici to označili za populistické, no napriek tomu Merz vystihol niečo skutočné.V dnešnom Nemecku sa však aj tie najzrejmejšie pravdy už musia šepkať. Všimnúť si to, čo vidia všetci, sa stalo aktom politickej odvahy. Bezpečnosť, poriadok a verejná dôvera nie sú abstrakcie; sú atmosférou každodenného života. Rodičia to pociťujú, keď sa táto atmosféra zmení. Keď to elity popierajú, strácajú dôveru rodičov.
Reakcia na Merza ukazuje vzorec, ktorý Nemecko už videlo: Vo Weimarskej republike bol každý konzervatívny hlas, ktorý sa odvolával na poriadok alebo občianske cnosti, obvinený z „fašizmu“. Liberálne a ľavicové elity verili, že bránia demokraciu, ale tým, že umiernenosť považovali za extrémizmus, zničili strednú cestu. "Keď je konzervatívny stred umlčaný, javisko zdedia skutoční extrémisti," varuje komentátor Ali Bordbar Jahantighi.
Ľavica: "Amorálny" poriadok a hranice
Rovnaký reflex dominuje aj dnes. Kto volá po kontrole hraníc alebo integračnej politike, riskuje morálne odsúdenie. Ľavica kedysi bojovala proti cenzúre zo strany Cirkvi a inkvizície. Teraz sa sama stala morálnym duchovenstvom, ktoré káže bezpodmienečné prijatie a zároveň trestá akúkoľvek odchýlku od oficiálneho kréda. Spoločnosť, ktorá nedokáže rozlišovať medzi realizmom a nenávistnými prejavmi, začína strácať kontakt so samotnou realitou.
"Kancelár Merz mal pravdu, že mnohí zdieľajú jeho obavy, ale mlčia. Nemecko žije v „špirále mlčania“, ako to pred desaťročiami opísala Elisabeth Noelle-Neumannová," odkazuje Jahatighi. Bežní ľudia sa nevyhýbajú politickým rozhovorom preto, že by boli nenávistní, ale preto, že ich unavuje byť obviňovaní. Tento ústup od verejného prejavu je korozívny. Politiku ponecháva tým najhlasnejším a najradikálnejším, zatiaľ čo umiernená väčšina mizne za autocenzúrou.
V tejto klíme nie je konzervativizmus ideológiou hnevu, ale odvahy. Odváži sa hovoriť, keď iní radšej predstierajú, ako dávno postrehol už skvelý Gilbert Chesterton. Trvá na tom, že súcit a realizmus si nie sú nepriateľmi, že spoločnosť sa musí starať bez toho, aby si klamala.
"Ako migrant viem, že integrácia v Nemecku môže byť úspešná, ale nedeje sa automaticky. Vyžaduje si disciplínu a jasné pravidlá. Ľavica odmietla rozlišovať medzi tými, ktorí prispievajú, a tými, ktorí zneužívajú toleranciu, čím stratila dôveru verejnosti. Európania si pomýlili otvorenosť s cnosťou, akoby hranice a pravidlá boli znakmi krutosti. Ako vo výchove detí: Spoločnosť, ktorá nedokáže povedať nie, nakoniec stráca význam áno. Občania vidia, že ich lídri stratili kontrolu nad migráciou, tak sa úplne od nej odvracajú. Morálny absolutizmus ľavice je preto najväčšou hrozbou pre liberálnu otvorenosť.
Časť hnevu, ktorý Merzove poznámky odhalili, je skôr sociálneho než etnického charakteru. Ľudia, ktorí mentorujú o tolerancii, často žijú ďaleko od dôsledkov svojej vlastnej politiky. Ich deti navštevujú súkromné školy, ich štvrte zostávajú pokojné a strážené a ich kontakt s „rozmanitosťou“ je len teoretický. Medzitým pracujúce rodiny, dochádzajúci za prácou a majitelia malých podnikov denne zažívajú narúšanie svojej bezpečnosti i svojich a detí.
Priepasť medzi krasorečníkmi a tými, ktorí majú vlastné skúsenosti, je jadrom krízy západnej demokracie. Rovnaký vzorec je viditeľný v USA, Francúzsku, Británii, Švédsku a Holandsku.... Všade elity vnímajú bežnú skúsenosť ako nevedomosť a bežných občanov ako nepríjmený problém, ktorý treba riešiť. Zosnulá filozofka Hannah Arendtová, sama utečenkyňa, varovala, že keď sa fakty stanú druhoradé voči emóciám, totalitné zvyky sa vracajú kamuflované pod demokratickými sloganmi. Nebezpečenstvo dnes nepredstavuje diktatúra, ale tiché nahradenie politickej debaty morálnym divadlom. Otázkou už nie je, či politika funguje, ale či sa zdá byť cnostná. A tak politici nesúťažia v kompetencii a výsledkoch pre ľudí, ale v zdaní čistoty.
Merz svojou priamočiarosťou porušil toto nepísané pravidlo. Pripomenul krajine, že realita existuje mimo televíznych štúdií a ministerských prejavov. Táto pripomienka bola považovaná za rúhanie. Bez takýchto pripomienok sa však verejný život odtrháva od samotného života. https://www.hlavnydennik.sk/2025/10/23/slovensko-a-nemecko-proti-brutalnemu-eu-tlaku
Weimarská republika sa zrútila nie preto, že by jej občanom chýbal súcit, ale preto, že jej inštitúciám chýbala odvaha. Demokratický stred bol zastrašovaný, aby mlčal, morálnymi križiackymi výpravami z oboch strán. Umiernení konzervatívci, ktorí sa snažili brániť poriadok, boli odmietnutí ako autoritárski – až kým neprišli skutoční autoritári.
Dnes každá obava týkajúca sa migrácie, bezpečnosti alebo kultúrnej identity je obvinená z nenávisti a rasizmu. Demokracia, ktorá trestá normálnosť, vytvára podmienky pre extrémizmus. Budúcnosť Európy závisí od lídrov, ktorí dokážu spojiť empatiu s jasnosťou, ktorí dokážu povedať, čo vidia, bez ospravedlňovania.
Friedrich Merz môže byť nedokonalý, ale jeho odmietnutie ustúpiť od svojich slov si zaslúži rešpekt. Pripomenul Nemecku, že pravda sa nestáva falošnou len preto, že uráža módu. Ak bude politická trieda naďalej moralizovať namiesto vládnutia, nenahradia ju snílkovia, ale radikáli.
"Demokracia prežije, keď sa ľudia, politici a médiá odvážia opísať realitu takú, aká je. Robiť to nie je nenávisť; je to občianska zodpovednosť. Skutočné nebezpečenstvo nespočíva v hovorení pravdy, ale v strachu, ktorý tomu bráni," vysvetľuje EuropeanConservative. Nielen pre Nemecko ... https://www.hlavnydennik.sk/2025/10/10/spolupraca-s-republikou
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
.jpg)
.jpg)