Riaditeľka verejnoprávnej televízie Martina Flašíková (46) počúva rady pamätníkov a pripravuje návrat legendárnych programov. Po nástupe na post generálnej riaditeľky STV zmenila programovú štruktúru televízie, čo nebolo každému po chuti. Zrušila relácie ako Večera s Havranom, Veľká lyžica či Milujem Slovensko. Jej prioritou sa stalo objektívne spravodajstvo a moderné štúdiá.

Hoci televíziu dnes sleduje len zlomok detí, Flašíková chce dať priestor aj najmladšej generácii. Nezabudla však ani na legendárne časy, keď STV sprevádzali obľúbené postavičky z komediálneho filmu Kuko, Drobček & Raťafák.

Marika Gombitová inšpiruje návrat Bratislavskej lýry

Do plánov riaditeľky nečakane zasiahla aj speváčka Marika Gombitová. Po vydaní albumu s piesňami z festivalu Bratislavská lýra sa okolie Flašíkovej začalo pýtať, či televízia neprinesie reprízy tohto prestížneho podujatia, ktoré kedysi obdivovala celá Európa. Televízia už uviedla dokumentárny cyklus o lýre a vznikla aj výpravná kniha z archívnych fotografií a spomienok protagonistov, no samotné koncerty zostávajú v archívoch.

„Naozaj sa ma na lýru pýta veľmi veľa ľudí. Retro atmosféra veľmi funguje, pretože ľudia radi spomínajú. Nie je to otázka dňa, ale o návrate lýry debatujeme,“ povedala riaditeľka pre PLUS 7 DNÍ.

Flašíková zároveň prezradila, že televízia postupne opráši viacero retro programov, nielen v televízii, ale aj v rozhlase. „Máme vzácne archívy. Budeme vracať ľuďom, čo mali kedysi radi, aby si pospomínali. Zároveň pracujeme na nových veciach – všetko musí byť v rovnováhe,“ dodala.

Bratislavská lýra: festival, ktorý formoval hudobnú scénu

Bratislavská lýra, konaná od roku 1966 do roku 1989, bola najprestížnejším hudobným podujatím Československa. „Festival mal v mojej kariére jedinečné miesto. Formoval celkovú hudobnú scénu, kedysi žila celá Bratislava jeho atmosférou,“ zaspomínala si Gombitová.

Historici sa zhodujú, že kto na lýre neúčinkoval, akoby neexistoval. Festival dal šancu mnohým dnes slávnym spevákom a kapelám: Karel Gott, Marta Kubišová, Helena Vondráčková, Eva Kostolányová, Marcela Laiferová, Waldemar Matuška, Karol Duchoň, Pavol Hammel, Modus, No Name či Eva Pilarová.

„Vôbec nešlo o víťazstvo. Podstatné bolo, že sa raz za rok stretli všetci muzikanti a bolo veselo,“ spomína Petr Janda zo skupiny Olympic.

Festival mal aj silný efekt na popularitu účinkujúcich – skupina Modus sa stala známou vďaka piesni Úsmev, Miro Žbirka získal Zlatého slávika s piesňami Biely kvet a Atlantída. Peter Nagy sa preslávil s piesňou Kristínka iba spí, za ktorú získal cenu publika a novinárov. Poslednú Zlatú lýru v roku 1990 získala Bára Basiková so skupinou Precedens.

Dnes je Bratislavská lýra príjemnou retro spomienkou, no podľa Flašíkovej sa môže čoskoro vrátiť na obrazovky v podobe archívnych záznamov – najmä pri príležitosti 70. výročia televízie a storočnice rozhlasu, ktoré prinesú retro atmosféru späť k divákom.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤