Uplynulé dni priniesli aj „stopku“ pre diel pravidelnej relácie Trochu inak, ktorú moderuje Adela Vincezeová. Jej hosťom mal byť jej manžel Viktor, ktorý za dramatických okolností opustil spravodajstvo TV Markíza, kde bol jednou z moderátorských tvárí. Podľa Vinczeovej a producenta relácie sa vracia doba, kedy niekto rozhoduje o tom, kto môže a kto nemôže byť vo vysielaní. Lenže politológ a člen etickej komisie Rady STVR (poradného orgánu Rady STVR, ktorý hodnotí dodržiavanie etického kódexu) má na celú vec iný názor. Ten komunikoval na sociálnej sieti.

E. Chmelár sa nestačí čudovať, že aj z takej veci, ako je neodvysielanie dielu s Viktorom Vinczem sa dá vyrobiť politická kauza. Tí, čo sa pohoršujú nad touto situáciou pritom bez problémov ignorovali skutočnú cenzúru, ktorá v (ešte RTVS) panovala za vedenia Ľ. Machaja. Podľa politológa verejnoprácna TV nesmie byť zneužívaná na niekoho osobný boj s bývalým zamestnávateľom. STVR treba brániť pred podobnými nezmyslami, aký si na ňu vymyslel napríklad aj Michal Havran s „jeho“ oblekmi. Veď problémov má verejnoprávna dosť aj bez podobných atakov.

Búrka hysterických reakcií

Eduard Chmelár sa podľa vlastných slov nestačí čudovať, ako sa z rozhodnutia, neodvysielať rozhovor Adely Vinczeovej s jej manželom vyrobila politická kauza. Hysterické reakcie, ktoré vyvolali sa mu pritom vôbec nejavia, ako úprimné. „Notoricky známe progresívne hviezdy ako moderátorka Kristína Tormová, speváčka Katarína Koščová či herec Ján Jackuliak sa predbiehajú v emotívnych výkrikoch typu "Neskutočné!" - "Totálne šialenstvo!" - "Desivé, kam smerujeme!" a podobne. Ešte dramatickejšie zareagoval producent relácie Daniel Rabina, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol: - Principiálne je problém v tom, že sa vracia doba, kedy niekto rozhoduje, kto môže alebo nemôže byť vo vysielaní,“rekapituluje politológ.

Principiálnosť? Ani omylom

„Títo ľudia mlčali alebo dokonca schvaľovali praktiky, keď vo verejnoprávnej televízii panovala skutočná cenzúra, keď sa tam za bývalej vlády vytvárali čierne zoznamy ľudí, ktorí sa nesmeli v spravodajstve ani len objaviť - od mojej maličkosti až po expremiéra Jána Čarnogurského, čo má osobitne trpkú príchuť, lebo on ako bývalý disident a politický väzeň má oveľa väčšie právo posudzovať, aká doba sa vracia, a nie títo nájomní klauni, ktorí (nalejme si čistého vína) nebojujú o slobodu prejavu, ale o vlastné kšefty,“  pripomína E. Chmelár s tým, že Adele neprekážal ani fakt, že v RTVS mal „stopku“ aj jej otec.

Odhliadnuc od všetkého, s dôrazom na etiku

Eduard Chmelár pritom poukazuje na fakt, že pozvať si ako respondenta do rozhovoru vlastného manžela, je neetické nie len v STVR, ale v hociktorej z televízií a v akejkoľvek dobe. Zvlášť, keď hrozí, že by bola verejnoprávna televízia zneužitá na vybavovanie si vzťahov s bývalým zamestnávateľom.  „Neviem, kam sa podel jej povestný profesionalizmus, ale mal som radšej tú múdru Adelu, ktorá bola vždy nad vecou a ktorá dokázala pozitívne ovplyvniť množstvo mladých ľudí ako túto upätú progresívnu aktivistku,“  konštatuje E. Chmelár. Ten síce chápe jej potrebu zastať sa manžela, no ona by mala chápať, že Viktor Vincze ju ťahá niekam, kam nepatrí. Navyše on sám dokazuje neporozumeniu poslania verejnoprávnej inštitúcie.

Pletú si redigovanie s cenzúrou

„Jej činnosť je totiž vymedzená celým radom dokumentov a princípy ako objektivita, pluralita, nestrannosť a podobne nie sú rozmarom manažmentu, ale zásady striktne určené legislatívou. Ona musí zo zákona vnímať a posudzovať "širší kontext". Títo progresívni aktivisti si či už náročky alebo z neznalosti mýlia redigovanie s cenzúrou a profesionálne nároky na kvalitu ich práce označujú za zásah do slobody prejavu. Ale tak to jednoducho nie je,“  dodáva Chmelár. Adela by podľa neho mala byť na vyššej úrovni, ako Ostrihoňová, Tormová, či Hamran, ktorí dávno realizovali fakt, že relevantní hostia sú len tí „z ich názorového brehu“.

Havran a jeho obleky

Chmelárovi neušla ani ponosa Michala Havrana, že mu STVR nevrátila obleky ušité na mieru. Tie pritom boli objednané a uhradené z rozpočtu STVR, ktorej preto bez výhrad patria. On si ich môže akurát odkúpiť tak, ako mu to STVR navrhla.  „Ale zneužívať peniaze daňovníkov na vlastný šatník je nemorálne. Jednoducho časy, keď externé firmy tunelovali verejnoprávnu televíziu, sa skončili. A Havran, ktorému na nový projekt najviac prispela Nadácia otvorenej spoločnosti, už objektivitu nemusí ani len predstierať,“ dodáva E. Chmelár.

STVR treba otvorene brániť

Politológ si uvedomuje, že STVR má množstvo problémov aj bez ľudí, korí predstierajú verejný záujem, pričom im ide len o osobný prospech. Pred nimi ju treba brániť. „Môže sa totiž stať, že raz príde k skutočnému ohrozeniu jej nezávislosti a slobody. Ale potom ju ľudia otupení z týchto účelových hier už nebudú mať vôľu a motiváciu chrániť,“  uzavrel Eduard Chmelár.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤