Na Slovensku sme už tak rozhádaní, že nás nedokáže spojiť ani náš národný šport. “Slovensko hokejová republika” znel slogan MS v hokeji 2011, ktoré sa prvýkrát konali na Slovensku. Išlo o rozlúčku tzv. Zlatej generácie, ktorá aj mňa k národnému športu priviedla. Píše sa rok 2025 a politika nás rozdelila aj v športe, ktorý nás spájal. Čo sa to s nami stalo? 

Najväčším paradoxom je, že Slovensko je najúspešnejšie vo vodnom slalome, ale hokej nás ako národ dokázal spojiť. Mená Miroslav Šatan, Peter Bonda, Michal Handzuš, Mariánovia Hossa s Gáboríkom, nebohý Pavol Demitra a ďalší nám roky robili radosť.  

Samozrejme, o titule, či medaile už môžeme reálne najmä snívať. Nie, kvalitu ešte máme, ale hokej už vedia hrať aj Francúzi, Rakúšania a aj Lotyši, s ktorými práve hráme. Kým ešte pár rokov sme boli hokejovými trénermi, tak sa z nás stali nezlučiteľné politické skupiny, ktoré do hokeja vtiahli politiku! 

Tieto majstrovstvá sme vysoko prehrali so Švédmi (0:5) a s Kanadou (0:7), pričom počas oboch zápasov bola lavička Slovenskej reprezentácie plná a okrem vylúčení pätica korčuliarov plus brankár Patrik Rybár, ktorý nám vychytal jedinú medailu z OH. 

Nie je tam len brankár!

Práve Rybár údajne môže za naše prehry, a to len preto, že chytá v KHL, ktorú musíme v mene nenávisti Ruskej federácie nenávidieť aj my! Je jedno, že ide aj naďalej o jednu z najlepších líg na svete, kde mimochodom hrajú aj naši priatelia zo Spojených štátov a tešia divákov z mäsa a kostí ako sme my. KHL je propaganda vojny proti Ukrajine a hotovo! 

Pätica korčuliarov nestrelila za 120 minút jediný gól, ale zápas sme prehrali kvôli brankárovi, ktorý vraj “nechytil nič navyše”. Nuž, nechytil navyše možno dva tri góly, ale aj naďalej by sme prehrávali, či už 0:2 alebo 0:4!  

Do športu politika nepatrí! A nie, že by ju nemali riešiť športovci, alebo politici by sa nemali starať do športu. To nie! Fanúšikovia by počas športovej udalosti mali odhodiť politické dresy! 

Ak je brankár Rybár slabý “lebo Putin a Ukrajina”, tak útočník Pavol Regenda nestrieľa “lebo Trump a Gaza”? Veď toto je zvrátené!  

Čo sme to urobili kedysi s národným sviatkom?  

Pamätám si, keď farári posúvali večerné omše v týždni, aby mohli si veriaci pozrieť aj hokej a zúčastniť sa aj omše. Bol som žiakom v čase, keď učitelia akceptovali, že najskôr treba vypočuť hokej v rádiu a potom ide škola. Slovenská národná hrdosť bola počas týchto dvoch týždňov na najvyššej možnej úrovni! 

A teraz?

Krčmy takmer prázdne, lebo Ukrajina, lebo Rusko! Frajerina už nie je ujsť z roboty, lebo “hrajú naši”, ale vyhlásiť, že hokej nepozerám, lebo mi to povedali v médiách, že tým morálne podporím Ukrajinu! 

Rozbili sme ako národ natoľko, že sa nedokážeme spolu tešiť, resp. spolu nadávať na tak relatívne primitívnej veci akou hokej je. Áno, keby aj sme majstri, tak chleba lacnejší nebude, ale tá radosť, kedysi stála zato! 

Nič, idem nadávať, hoci som nikdy nestál na korčuliach a budem sa tešiť pri góle, lebo hokej by mal spájať aj dnes... 

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik