Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Snahy Tomáša Tarabu o ochranu slovenských záujmov ocenil aj predseda vlády Robert Fico. Taraba pripomína význam projektov, akým je aj priehrada Málinec-Látky.
Slovensko bude mať dvojnásobné zastúpenie
Filozof z maringotky a jeho sen o slovenskej periférii
Dokáže zostať v oblasti aj počas hurikánu a patrí medzi najväčších predátorov oceánov.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Jeho príspevok sa šíri rýchlosťou blesku
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami
Poslušne hlásim, drahá pani Holečková, som vám k službám!
Politické mimovládky prehlbujú polarizáciu a presadzujú cudzie záujmy.
Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Komentáre
31. 10. 2025
V roku 1978 narazili sovietski geológovia v sibírskej tajge na rodinu s piatimi členmi. Ako sa ocitli v husto zarastenom lese odrezanom od sveta, to bol veľký rébus, ktorý sa stal ešte šokujúcejším, keď sa zistilo, že žili v izolácii od sveta celých 40 rokov, píše maďarský portál Index.
Sibírska tajga je jednou z najhustejších divočín na Zemi. Tiahne sa od severných regiónov Ruska až po Mongolsko, a na východ až od Uralu po Tichý oceán: milióny štvorcových míľ riedko osídleného ničoho. V lete sa táto pustá krajina, bohatá na nerastné suroviny, zahalí do zelene, a podľa našich vedomostí má jediného obyvateľa, aspoň v hustých častiach: 80-ročnú Agafiu Likovú, ktorú do hĺbky lesa priviedol jej otec.
V lete 1978 geológovia, ktorí cestovali vrtuľníkom, našli rodinu Likovovcov, ktorí sa hlásili k starovercom, a práve preto sa stiahli do hustého lesa pred boľševickými čistkami.
Vedci boli šokovaní, keď narazili na most a malý prístrešok plný brezovej kôry. Chatka pri potoku bola obklopená kôrou, stĺpmi a doskami. Potom sa objavil otrhaný človek, bosý, v zaplátenej košeli a v saku, s bradou a rozstrapatenými vlasmi, akoby spadol zo stredoveku do súčasnosti. Pamätáte sa na francúzsku komédiu, v ktorej jednu z hlavných postáv hral Jean Reno? Atmosféra bola podobná filmu "Návštevníci". Pravda, tam sa hrdinovia dostanú z minulosti do prítomnosti, ale podobné prvky sa prejavia aj neskôr, keď do života rodiny pomaly prenikli technické inovácie zo 70. rokov, ako televízia, lieky, autá či baterka.
Zatiaľ sa však geológovia len čudovali, že v chatrči je kosti zvierajúca zima, podlaha je pokrytá zemiakovými šupkami a šupkami z borovicových šišiek, miesto na sedenie či státie tam nebolo, len pleseň, špina a nakláňajúce sa trámy. Hlava rodiny, Karp Lipov, bol členom fundamentalistickej ruskej ortodoxnej sekty starovercov. Starovercov prenasledovali od vlády Petra Veľkého, ktorého vnímali ako stelesnenie Antikrista, pretože cár sa snažil modernizovať Rusko, napríklad zavedením holenia brád.
Počas čistiek v 30. rokoch prenasledovali kresťanov a Karpa postrelil komunistický hliadkar. Vtedy sa Karp s manželkou Akulinou, 9-ročným synom Savinom a 2-ročnou dcérou Nataliou uchýlili do hĺbky tajgy. Vo voľnej prírode sa im narodili ešte dve deti: Dmitrij v roku 1940 a Agafia v roku 1944, ktorí už nikdy nevideli civilizáciu.
Rodina nevedela o druhej svetovej vojne, o pristátí na Mesiaci ani o americko-sovietskej studenej vojne.
Likovci si boli vedomí existencie miest a krajín, ale pre ich deti to boli úplne abstraktné pojmy. Čítali iba modlitebné knihy a Bibliu. Akulina naučila svoje deti písať pomocou brezových prútikov a vedeli aj čítať.
Žili približne 250 kilometrov od najbližšej obývanej oblasti, nemali žiadne dopravné prostriedky, ale snažili sa zabezpečiť si všetko potrebné: ich topánky boli vyrobené z brezovej kôry, svoje oblečenie neustále opravovali a neskôr ho vymenili za látku, ktorú si vyrobili z konope vypestovaného zo semien. Varenie a ohrievanie jedla bolo veľmi náročné, takže často bojovali s hladom. Keď ich našli, prežívali na zemiakových plackách, do ktorých pridávali mleté ražné zrno a konopné semienka. Pili čistú pramenitú vodu, jedli čučoriedky, jarabiny a maliny, ale aj korene, huby a bylinky. Drevo na oheň im nikdy nechýbalo.
Koncom 50. rokov, keď Dmitrij dosiahol dospelosť, začal loviť. Bez zbraní a s pascami lovil losy, v zime dokonca aj bosý až do úplného vyčerpania prenasledoval svoju korisť. V júni 1960, keď začalo snežiť, prišli o celú úrodu a jedli kožu, kôru a slamu. Akulina zomrela od hladu vo februári 1961.
Keď sa starý Likov dozvedel, že človek pristál na Mesiaci, nechcel tomu veriť, ale myšlienka na satelity mu nebola taká cudzia. Dokonca povedal, že už v 50. rokoch si všimol, že "hviezdy rýchlo lietajú po oblohe, lebo ľudia niečo vymysleli a vypúšťajú oheň, ktorý sa veľmi podobá na hviezdy".
Savin, najstarší syn, bol tvrdý muž, Natalia sa starala o domácnosť a snažila sa prebrať úlohu svojej matky, no najmladší boli otvorenejší, najmä Agafia. Najobľúbenejším medzi geológmi bol však Dmitrij, ktorý poznal každý kúsok tajgy. Postavil rodinné ohnisko a vyrezal všetky nádoby z brezovej kôry, v ktorých skladovali jedlo. Bol tiež najviac otvorený inováciám. Keď rodina navštívila pílu, obdivoval, ako ľahko sa dá spracovať drevo pomocou kotúčovej píly a sústruhu.
Karp, hlava rodiny, sa snažil modernitu a technológie od rodiny držať čo najďalej, a keď ich našli geológovia, prijal od nich len soľ a nič viac. Postupom času sa však situácia zmenila.
Nakoniec nedokázali odolať prikrývkam, vlneným ponožkám, obiliu ani baterkám. Televízor považovali za hriešny, ale neodolateľný. Keď ho predsa len sledovali, neustále sa prežehnávali.
Na jeseň roku 1981 zomreli tri z ich štyroch detí. Savin a Natalia trpeli zlyhaním obličiek, pravdepodobne kvôli ich nedostatočnej strave. Dmitrij zomrel na zápal pľúc, ktorý pravdepodobne chytil od geológov. Vedci sa ho snažili zachrániť, no Dmitrij tvrdohlavo odmietal ísť do nemocnice. Nechcel opustiť svoju rodinu a ani svoju vieru tým, že by prijal lekársku starostlivosť. Povedal: „Človek žije tak dlho, ako mu to Boh určí.“
Keď pochovali jeho súrodencov, geológovia sa pokúsili presvedčiť Karpa a Agafiu, aby opustili les a vrátili sa k svojim príbuzným, ktorí prežili prenasledovanie a stále žili v rovnakých dedinách. Sovietske vedenie ponúklo Agafii, že ju zoberie na celoštátne turné, ktoré trvalo mesiac, počas ktorého nasávala všetky novinky. Po návrate domov vyhlásila:
„Tam vonku je to desivé, nedá sa tam dýchať, všade sú autá, vzduch je špinavý, plný jedovatých výparov. Treba zostať doma.“
Karp zomrel v spánku 16. februára 1988, 27 rokov po svojej manželke Akuline. Agafia ho s pomocou geológov pochovala na úbočí hory a potom sa vrátila do lesa, lebo „Pán sa o ňu postará“.
Dnes má Agafia 80 rokov a jej zdravie sa zhoršilo. Podporuje ju ruský miliardár Oleg Deripaska, ktorý jej postavil nový drevený dom a zabezpečil satelitný telefón.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
