Médiami nedávno prebehla správa o tom, že Krajniakov rezort navýši rodičovský prídavok a rodičovský príspevok. "Ufff," tak to avizované zdražovanie nakoniec vykompenzujú. Aspoň takto. S nadšením otvorím článok. A v ňom informácia: O 38 centov sa navýšia od januára rodinné prídavky. Facka! Tú vystriedali zúrivosť a sklamanie. 38 centov je urážka všetkých rodičov! Prestaňte sa nám vysmievať! Ani žobrákovi na ulici nehodíme 38 centov.
Potom, ako ma prešla zúrivosť a zlosť, som si položila otázku: Čo môže rodič kúpiť dieťaťu za 38 centov, o ktoré sa navýšia rodinné prídavky za jeden mesiac?
Otázku bolo ťažké zodpovedať: kilogram soli, jedno obyčajné pero, ktoré na prvom stupni základných škôl nepoužívajú, jeden slovníček, lízanku, jeden jogurt v akcii, štyri nezdravé biele rožky...
Zoznam toho, čo kúpiť nemôže je však siahodlhý. 38 centov nevykryje ani polovicu úhrady stravy za jeden deň v mesiaci, keď dieťa chodí na obedy a rodičia sú pracujúci. Rodič nekúpi ani ponožky, ani sviečku. Nezaplatí žiadne poistenie na jeden deň a nekúpi ani jedno rúško, ktoré je pre dieťa do školy povinné. A musí ho mať v počte dva kusy. Teda pardon, kúpi! Rúško na jedno použitie, ktoré je potrebné spravidla po dvoch hodinách vymeniť, inak stráca funkciu, pre ktorú bolo na školách zavedené. Vraj...
Nie sme občania Severnej Kórei
Oni sa nám posmievajú? Je ďalšia myšlienka, ktorá prichádza po analýze vecí, ktoré sa dajú kúpiť za 38 centov. Sú presvedčení, že sme tak úbohí, tak odkázaní na ich siahodlhé tlačové správy, kde nám oznamujú úžasné správy o navýšení, že aj z 38 centového navýšenia takpovediac sa zbláznime a začneme tlieskať?
Lenže my nie sme občania Severnej Kórei. Zatiaľ nám ešte ostalo kritické myslenie a hlavne, poznáme realitu, v ktorej žijeme denno-denne a v ktorej sa musíme stretávať a riešiť veci, o ktorých sa politikom tam, keď rozhodujú, ani len nesníva. A to rozhodujú aj takí, ktorí sú presvedčení, že na Slovensku platí 21-percentná DPH a nie 20, ako pani ministerka, ktorú Kollár nazval bábkoherečkou.
Ani žobrákovi na ulici nehodíme 38 centov
Vážení politici! My zodpovední si neberieme úver, ak je náš rodinný rozpočet nulový, tak ako ste to urobili vy. Zadlžili ste štát, máme na krku dlhy, ktoré budú splácať ešte aj naše vnúčatá, ale očakávate, že sa zbláznime z 38 centov na mesiac, lebo ste oznámili navýšenie. My zodpovední sa zakrývame perinou, akú máme, a sme kreatívni. Vieme, že za nás nemá kto úvery splácať a vieme, že sa nevyplácajú. A tak nemusíme na dovolenky, nemusíme každý deň mäso a pod. Vieme však, že aj dlhy štátu budeme splácať všetci. No nikto sa nás neopýtal, či chceme. Rozhodli ste!
Ani žobrákovi na ulici nehodíme 38 centov. Vždy je to aspoň 50 centov alebo jedno euro.
Vypichli ste nám oči. Nezabudneme. O svoje deti sa postaráme tak, ako doteraz. A neskôr sa stretneme. Zoči - voči. Pri volebných urnách...
