Minimálna mzda rozdeľovala a vždy rozdeľovať bude zamestnávateľov a zamestnancov. Mnohí naši analytici zastávajú názor, že jej zvyšovanie môže poškodiť ekonomiku. Profil Pracujúca chudoba v statuse dokazuje, že to tak nie je.
Slovensko bolo ako jeden z východných, a teda chudobnejších štátov vždy zdrojom lacnej pracovnej sily. V ostatnom čase sa to síce o čosi zlepšilo, stále však za západom v platoch viditeľne zaostávame. Profil Pracujúca chudoba
v statuse poukazuje na to, že zvýšenie minimálnej mzdy nemusí vôbec poškodiť, ako sa nám to niektorí „ekonómovia“ snažia nahovoriť.
Minimálna mzda nemá alebo má len zanedbateľný vplyv na tvorbu pracovných miest
„Zase sa raz ukázalo, že ani prudké zvyšovanie minimálnej mzdy nepoškodzuje ekonomiku. Sme zvedaví, ako si v INESS vysvetlia ďalší z milióna empirických dôkazov, ktorý dokazuje, že zvýšenie minimálnej mzdy nepoškodzuje ekonomiku. Ani pracovné miesta. A že zvyšovať minimálnu mzdu za to stojí," píše Pracujúca chudoba.
Poukazuje na to, že Španielsko v roku 2019 zvýšilo minimálnu mzdu o neuveriteľných 22 percent. Zo 736 na 900 eur. „Išlo o najväčšie zvýšenie minimálnej mzdy za 40 rokov s vyhlásením tamojších politikov, že bohatá krajina predsa nemôže mať chudobných zamestnancov. A to v čase, keď nezamestnanosť u nich bola 15,3 percenta (údaj za rok 2018),“ vysvetľuje Pracujúca chudoba. Dodáva, že dva a pol roka po zvýšení, je nezamestnanosť v Španielsku 15,4 percenta. Čiže s nezamestnanosťou sú tam, kde boli pred zvýšením. A to máme za sebou ťažký pandemický krízový rok.
Kedysi, v 90. rokoch sa v ekonomickej obci verilo mýtu, že zvyšovaním minimálnej mzdy sa poškodzujú pracovné miesta a ekonomika ako taká. „Výskum za posledné roky a empirické dáta dokázali, že to vôbec nie je pravda. Ukázalo sa, že minimálna mzda buď nemá alebo má len zanedbateľný vplyv na tvorbu pracovných miest. Zároveň sa ukázalo, že je hlúpe obmedzovať súvislosť minimálnej mzdy a jej zvyšovania výlučne na nezamestnanosť. Rovnako dôležitý je vplyv na investície, spotrebu a úspory. Táto súvislosť sa zvykne prehliadať,“ konštatuje Pracujúca chudoba.
Ani tvrdé dôkazy nestačia na to, aby prestali šíriť strach zo zvyšovania minimálnej mzdy
Prudké zvýšenie minimálnej mzdy v Španielsku teda nemalo žiaden devastačný vplyv na tamojšiu ekonomiku, čo ukázala aj správa španielskej centrálnej banky. „Slovákom prajeme, aby chlapci z INESS pochopili, že už nie sú 90. roky a že už nemusia v médiách verejne šíriť bludy o škodlivosti minimálnej mzdy. Nikoho to už nebaví počúvať. Je rok 2021. Už by bolo načase sa zobudiť. A toto prebudenie prajeme aj médiám, ktoré týmto analytikom neustále dávajú priestor na šírenie týchto pomätených bájok,“ pridáva Pracujúca chudoba.
Vzápätí vysvetľuje, prečo Denník N uvádza pokles zamestnanosti o jedno percento: „Pretože správa španielskej národnej banky porovnávala nezamestnanosť s rokom 2020, kým my sme porovnali nezamestnanosť so stavom pred zavedením zvýšenej minimálnej mzdy s posledným známym údajom z mája tohto roka.“
https://www.facebook.com/pracujucaChudoba/posts/4130245333755863
Rovnaký scenár sa podľa Pracujúcej chudoby opakoval po zavedení minimálnej mzdy v Nemecku, zvýšenej minimálnej mzde v Slovinsku, na Slovensku, v Čechách a v ďalších krajinách. „Jej zvýšenie nijak nepoškodilo ekonomiku ani tvorbu pracovných miest. Naopak, stalo sa akurát to, že nejaká skupina ľudí jednoducho začala zarábať viac. Ľuďom z SaS, z INESS a iných ekonomických think-tankov však ani tvrdé dôkazy nebudú stačiť na to, aby prestali strach zo zvyšovania minimálnej mzdy šíriť v médiách,“ uvádza Pracujúca chudoba.
Podľa autorov sa to deje z jednoduchého dôvodu: „Strašenie, že zvýšením minimálnej mzdy prídete o svoje pracovné miesta, je najľahší spôsob ako tlmiť vaše snahy pýtať si viac.“
