Súčasná vláda Igora Matoviča (OĽaNO) by mohla existovať len keby zamenila stranu Za ľudí za Progresívne Slovensko (PS).
Zároveň by fungovala s menším počtom poslancov, o ktorých by sa opierala v parlamente. Dôvodom je, že strana Za ľudí by sa do parlamentu nedostala. Pre agentúru SITA to povedal sociológ z agentúry Ako Václav Hřích na základe výsledkov prieskumu, ktorý dnes Ako zverejnila.
Vládne hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) by podľa neho získalo 44 poslaneckých mandátov, Sloboda a Solidarita (SaS) 18 a Sme rodina 12 mandátov. Koaličnú stranu Za ľudí by mohlo nahradiť PS, ktoré by podľa prieskumu obsadilo 10 kresiel. Takáto koalícia by mala 84 mandátov v parlamente zo 150.
Súčasná parlamentná opozícia sa podľa Hřícha trochu posilnila a ak by chcela vytvoriť vládu s väčšinovou podporou v národnej rade, musela by k sebe stiahnuť niektoré zo strán súčasnej vládnej koalície.
V prieskume Ako by OĽaNO volilo 23,5 percenta opýtaných, Hlas - sociálna demokracia expremiéra Petra Pellegriniho 16,7 percenta. Tretí by skončil Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) so ziskom 10,7 percenta. Na ďalších miestach sa umiestnili SaS (9,4 percenta), Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (7,9 percenta), hnutie Sme rodina (6,4 percenta) či PS (5,2 percenta). Vládna strana Za ľudí (4 percenta), Kresťanskodemokratické hnutie (3%), Vlasť (2,7%), Dobrá voľba (2,6%), SMK (2,5%), Spolu - občianska demokracia (2,2%), Slovenská národná strana (1,4%) či Most-Híd (1%) by sa do parlamentu nedostali.
Zber dát sa udial telefonicky 7. až 17. júla 2020 a zachytil kauzu diplomových prác Borisa Kollára (Sme rodina) aj Branislava Gröhlinga (SaS). Kauzu diplomovej práce Matoviča zber zachytil len v priebehu posledných dvoch dní jeho trvania. Podľa Hřícha sa preto nedá povedať, ako sa táto kauza prejavila na podpore OĽaNO.
V prieskume sa uvádzala strana Hlas – sociálna demokracia a respondentom sa nečítalo, že ide o stranu expremiéra Pellegriniho. Napriek tomu podľa Hřícha vedeli identifikovať, o akú stranu ide.
„Politici okolo Pellegriniho si zvolili veľmi podobný názov so stranou Smer – sociálna demokracia. Ako keby názov Hlas – sociálna demokracia dokázal osloviť voličov, ktorí boli v minulosti stotožnení so Smerom,“ priblížil sociológ.
Pripomenul, že Smer-SD mal v najlepšom období vo voľbách podporu vyše 44 percent voličov.
„Treba rátať s tým, že takmer každý druhý volič, ktorý v minulosti volil značku Smer – sociálna demokracia, má teraz na výber aj Hlas – sociálna demokracia a aj časť predstaviteľov tejto strany je identická so Smerom,“ uzavrel Hřích.
