Vojna medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom pokračuje.
„My môžeme čakať až na svätého Dindiho, ale problém je, že reálny ekonomický život nepočká,“
v utorok minister hospodárstva Richard Sulík. Lebo z korony podľa neho netreba robiť „modlu“. Odštartoval tým ďalšie kolo dlhotrvajúcej otvorenej vojny v koalícii.
Matovič dlho nečakal a ešte večer v rozhovore pre Pravdu povedal: „My sme tam teraz štyri strany, tri držíme dokopy a SaSka alebo Richard Sulík dennodenne musí cez médiá si buchnúť do vlastnej vlády a kritizovať nepopulárne niektoré rozhodnutia vlastnej vlády. ... Strašne ťažko sa dá potom fungovať s niekým kto je akože v tíme, ale prvú príležitosť využije na to, že Vás ide ohovárať, ide ubližovať a robiť sa za pekného.“
Pripomeňme, že hádka sa začala ešte pred vymenovaním vlády počas boja o jednotlivé ministerstvá. „Matovič by mal pochopiť, že vo vláde nebude rozhodovať iba on. Bude mať síce najväčšie slovo, ale taktiež partnerov s ktorými by mal hľadať dohody. Posielanie si odkazov cez médiá nie je znakom snahy o nájdenie dohody,“
vtedy šéf liberálov.
Pokračovalo to napríklad
statusom v znení: „Kvôli 800 mŕtvym na chrípku ročne si ekonomiku nelikvidujeme. Kvôli 500 nakazeným na koronu áno.“ Premiér kontroval
, že komunikácia so Sulíkom je ako rodinná hádka o kúpu nových topánok od Gucciho. A tak ďalej...
Vyjadrenia Matoviča aj Sulíka sú jednoducho nedôstojné a neprofesionálne. Sú síce - napríklad na rozdiel od Dankových tlačoviek - zrozumiteľné, ale k upokojeniu situácie neprispievajú. Ak sú presvedčení, že toto ľudia potrebujú, obaja sú na omyle.
Ako im potom máme veriť, že spolu vydržia štyri roky, keď sa toto deje ešte pred schválením programového vyhlásenia vlády. Jednoducho excel s emóciami nikdy dokopy poriadne fungovať nebude. Lepšie by bolo, keby svoj čas a energiu radšej venovali riešeniu problémov. Lebo takéto egomaniacké súboje patria na školský dvor. Ak to nevedia vyriešiť inak, nech sa trebárs pobijú v bahne. Ale nech ho nevláčia na verejnosť.
Heslo "Spolu to zvládneme" zjavne nefunguje už v samotnej vláde. Ako chceme potom, aby fungovalo naprieč celou spoločnosťou? Lebo ďalšie heslo "Nepokazme si to" nám už vôbec nič nehovorí, keďže o ego tu ide až v prvom rade.