Inaugurácia prezidenta sa datuje od roku 1789, keď výbor Kongresu USA odporučil Georgea Washingtona za prezidentského kandidáta a na svojom zasadaní ho zvolil za prezidenta Spojených štátov.
Inaugurácia na Slovensku tak, ako ju poznáme dnes, dostala svoju podobu so vznikom Československej republiky 28. októbra 1918, keď sa stal prezidentom Tomáš Garrigue Masaryk. Tento rok bude však predsa len u nás inaugurácia hlavy štátu výnimočná, pretože v Prezidentskom paláci zasadne po prvýkrát žena. O inaugurácii TASR hovorila s odborníčkou na protokol, dejiny medzinárodných vzťahov a diplomacie Máriou Holubovou.
George Washington odišiel na prvú inauguráciu v histórii 23. apríla 1789, konala sa v Mount Vernone. „Cítim sa ako odsúdenec na ceste na popravisko," povedal o svojich pocitoch počas inaugurácie prvý prezident USA. „Pri prísahe bol rozčúlenejší a zmätenejší, ako keď bojoval proti Angličanom," uviedla Holubová. Dodala, že nakoniec zvládol inauguráciu s noblesou i dôstojne, a to je presne to, čo sa od prezidentov očakáva aj v súčasnosti.
Inaugurácia na Slovensku tak, ako ju poznáme dnes, dostala svoju podobu so vznikom Československej republiky 28. októbra 1918, keď sa stal prezidentom Tomáš Garrigue Masaryk.
Tento rok bude však predsa len u nás inaugurácia hlavy štátu výnimočná, pretože v Prezidentskom paláci zasadne po prvýkrát žena. „Protokol nepozná rozdiely medzi inauguráciou mužskej a ženskej hlavy štátu okrem oslovenia v ženskom rode. Žiadny iný rozdiel nie je," zdôraznila Holubová.
Inaugurácia hlavy štátu má totiž svoje korene v korunovácii kráľov s tým rozdielom, že kráľovský titul sa dedil a prezident je volený národom. Prvá žena-panovníčka v histórii bola anglická kráľovná Mária Tudorová, ktorú korunovali v roku 1514 a rituál prebiehal v nezmenených pravidlách teda tak, ako tomu bolo pri mužských panovníkoch.
Inauguráciu pripravuje Národná rada SR v súčinnosti s prezidentským palácom a tímom novozvolenej prezidentky. „Má svoje pravidlá, ktoré by sa nemali meniť, ale môžu sa doplniť. Napríklad, či pôjde pani prezidentka na slávnostnú ekumenickú bohoslužbu Te Deum autom, alebo pešo a pritom sa pozdraví s občanmi. Je to na jej rozhodnutí," podčiarkla Mária Holubová.
Na rozdiel od predchádzajúcich ceremónií, tentoraz sa slávnostná večerná recepcia neuskutoční tak ako zvyčajne na Bratislavskom hrade, pretože sa tam bude konať koncert, ale bude v budove Slovenskej filharmónie v Redute.
„Príprava inaugurácie prezidenta republiky sa nesie v rovine pracovnej komunikácie, do ktorej patria aj preventívne opatrenia, aby k takýmto kolíziám nedošlo. Jej termín je známy dostatočne dlhý čas a preto je naplánovanie a uskutočnenie koncertu prekvapujúce a zarážajúce," zdôraznila Holubová.
Kancelária NR SR pozvala na slávnostnú schôdzu NR SR do Slovenskej filharmónie aj neúspešných prezidentských kandidátov, ktorí pred piatimi rokmi na inaugurácii Andreja Kisku neboli. „Tento prístup k takejto dôležitej udalosti je typický pre slovenskú identitu - zlyháva pracovná komunikácia a všetko sa robí na poslednú chvíľu," povedala Holubová.
Zaujímavé by podľa nej bolo zistiť motiváciu pozvania neúspešných kandidátov. "Lebo to nepatrí k zvyklostiam pri inaugurácii prezidenta. Na druhej strane, organizátor má právo rozhodnúť o tom, kto má byť medzi pozvanými hosťami, ale mal by návrh konzultovať s ostatnými zúčastnenými," doplnila.
Pripomenula, že „keďže pani prezidentka je rozvedená a bez partnera, osobne by mohla pozvať svojho bývalého manžela, lebo je to otec jej detí, svoje dcéry a rodičov". Zdôrazňuje, že všetci pozvaní príbuzní by sa mali držať v úzadí, keďže inaugurácia je najvyšší štátny akt a dotýka sa len prezidentky.
I keď inaugurácia má presný harmonogram, novozvolení prezidenti vnášajú do neho svoj rukopis. Pred piatimi rokmi obedoval Andrej Kiska so sociálne slabšími občanmi a teraz sa má konať v záhrade Prezidentského paláca obed, podávaný pre seniorov zo všetkých kútov Slovenska. „Od 17. storočia je súčasťou protokolu aj prezentácia osobnosti a štátu, takže je to v poriadku," podčiarkla Holubová.
Na Slovensku jej však chýba permanentný styk prezidenta s verejnosťou takouto formou. "Napríklad medzi povinnosti kráľovnej Alžbety II. patrí pozvanie významných osobností z politiky, vedy, kultúry aj zo zahraničia na dvojdňový pobyt na zámku Windsor. Českí prezidenti pozývajú vybraných hostí na zámok v Lánoch. Zaviedol to pred sto rokmi T. G. Masaryk a okrem Lánov plnil túto funkciu aj kaštieľ v Topoľčiankach. Je škoda, že slovenskí prezidenti od roku 1993 v tejto tradícii nepokračovali," doplnila.
Okrem vystupovania a prejavu bude počas inaugurácie v sobotu 15. júna pod drobnohľadom verejnosti aj vystupovanie a šatník novozvolenej prezidentky Zuzany Čaputovej. Odborníčka na protokol jej odporúča, aby bola prirodzená, dôstojná a elegantná.
„Na inauguračný akt by som jej odporučila šaty v studenom odtieni z pevnejšieho materiálu, napríklad oceľovomodré bez dekoltu, ozdobené brošňou, aby mohla mať rozpustené, upravené vlasy, ktoré sa stali jej značkou. Topánky by mali byť jemnej, nie výraznej striebornej farby. Na recepciu môže byť materiál šiat ľahší, farbu svetlejšiu, pastelovú a môže mať aj nápadnejšie šperky. Topánky by mali byť v obidvoch prípadoch uzavreté, približne so sedemcentimetrovým opätkom, aby sa cítila komfortne," opísala Holubová.
