Víkendové jazdy historických vlakov na trati Košicko-bohumínskej železnice pripomínajú 150. výročie jej otvorenia. Podľa historika dopravy Považského múzea v Žiline Petra Šimka vyrazil v sobotu vlak z Vrútok do Spišskej Novej Vsi a v nedeľu (26. 9.) pôjde poznávací vlak v opačnom smere do Žiliny.

Doplnil, že sobotná jazda je s parnou lokomotívou "Zelený Anton" z vrútockého depa, ktorá patrí Železniciam SR. "V nedeľu je to akcia klubu Tatran, ktorý má elektrický rušeň, takzvanú Bobinu. Bude to poznávací vlak, lektori cestujúcim ukážu, čo zaujímavé sa dá vidieť po trase. Historický autobus potom prevezie ľudí zo železničnej stanice v Žiline do Budatínskeho hradu na výstavu pri príležitosti 150. výročia otvorenia trate," povedal Šimko.

Pripomenul, že Košicko-bohumínska železnica sa začala budovať v 60. rokoch 19. storočia. "Prvý otvorený úsek bol z Bohumína do Tešína, a takisto sa začal budovať na východe úsek Košice – Prešov. Postupne sa to napájalo a posledný úsek medzi Spišskou Novou Vsou a Kysakom otvorili v roku 1872. Dnes si to možno ani neuvedomujeme, ale keby nebola železnica postavená, tak by sme mohli byť pomerne zaostalý región. Priemysel by sa tu rozvíjal veľmi pomaly," podotkol historik dopravy.



"Ako išla železnica mestami, postupne sa sem začal sťahovať priemysel a vznikali prvé priemyselné závody. V Žiline to bola napríklad súkenka alebo chemická továreň. Vrútky sa stali železničným mestom, keďže sa tam nachádzala veľká križovatka. V Ružomberku vznikla papiereň a ďalšie továrne. Každému mestu po trase železnica priniesla nejaký úžitok. Rozvoj nielen priemyslu, ale aj cestovania a cestovného ruchu, najmä v oblasti Tatier," dodal Šimko.

Košicko-bohumínska železnica sa budovala ako jednokoľajka. "Bolo to dané aj koncesnou listinou. Až po splnení určitých podmienok prevádzky a ekonomických výnosov sa mohla prebudovávať na dvojkoľajnú. To sa začalo ešte pred prvou svetovou vojnou, najmä v českom úseku. Ale v podstate od Čadce až po Žilinu sa podarilo vybudovať dvojkoľajnú trať už v roku 1915. Pôvodne sa počítalo najmä s nákladnou dopravou, ale postupne pribúdali aj osobné vlaky. Vlaky v prvých rokoch chodili dva až trikrát za deň. Postupne sa to rozvíjalo, zaviedli sa rýchliky a priame vozne do Budapešti či do Berlína. Niektoré vozili bohatších ľudí, ktorí chodili na dovolenky do Tatier," vysvetlil historik dopravy.