Na júnovom summite skupiny G7 v britskom grófstve Cornwall sa prerokúvali detaily týkajúce sa bezpečnostného paktu AUKUS medzi Austráliou, Britániou a Spojenými štátmi, ale francúzsky prezident Emmanuel Macron o tom nevedel.

Informoval o tom v nedeľu denník The Sunday Telegraph.

Podľa zmieneného periodika britský minister zahraničných vecí Dominic Raab pomáhal pri príprave danej dohody napriek varovaniam, že takýto pakt poškodí vzťahy s Pekingom a Parížom.

Na summite, ktorý sa konal 11.-13. júna, sa zúčastnili lídri Británie, Nemecka, Talianska, Kanady, USA, Francúzska a Japonska, ako aj hosťujúci predstavitelia Austrálie, Indie, Južnej Kórey a Juhoafrickej republiky.

Podľa The Sunday Telegraph všetky dokumenty súvisiace s paktom AUKUS boli po summite označené za "prísne tajné".



Canberra, Londýn a Washington 16. septembra oznámili, že uzatvorili nové bezpečnostné partnerstvo AUKUS. Na základe tejto zmluvy plánuje Austrália zostrojiť osem ponoriek s jadrovým pohonom a vyzbrojiť svoje sily riadenými strelami americkej výroby.

Táto trilaterálna zmluva je dôvodom, prečo Canberra zrušila miliardový kontrakt na nákup ponoriek triedy Attack s Parížom. Pre Paríž to bola dosiaľ najlukratívnejšia dohoda svojho druhu.

V reakcii na tento vývoj Francúzsko stiahlo svojich veľvyslancov z USA a Austrálie, ale nie z Británie. Podľa francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Yvesa le Driana pristúpil Paríž k danému rozhodnutiu, "poznajúc londýnsku politiku neustáleho oportunizmu".



Austrálsky premiér Scott Morrison odmietol v nedeľu obvinenia zo strany Francúzska, že Canberra klamala o svojich plánoch odstúpiť od zmluvy na nákup francúzskych ponoriek.

Austrália svoje obavy v súvislosti s kúpnou zmluvou v hodnote 31 miliárd eur tlmočila Francúzsku už "pred niekoľkými mesiacmi," povedal Morrison.

Francúzska vláda mala podľa Morrisona dosť informácií "o hlbokých a vážnych obavách Austrálie, že spôsobilosti ponoriek Attack sú nedostatočné" pre uspokojenie jej strategických potrieb.

Austrália, Británia a USA sú znepokojené narastajúcou silou Číny a jej vojenskou prítomnosťou v Indo-Pacifiku. Tvrdia, že indo-tichomorský región zahŕňa potenciálne ohniská konfliktov vrátane nevyriešených územných nárokov, teroristickej hrozby a problémov s organizovaným zločinom.