Mimoparlamentná strana Most-Híd vyzýva poslanca Národnej rady (NR) SR Györgya Gyimesiho (OĽANO) stiahnuť návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorou sa má zaviesť možnosť označiť šípové smerníky v obciach aj v menšinovom jazyku. V prípade schválenia môže podľa strany dôjsť k obmedzeniu práv národnostných menšín, pretože návrh zužuje aktuálnu interpretáciu zákona.

V súčasnosti zákona v paragrafe 4 odseku 6 hovorí o tom, že všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny. Most-Híd kritizuje, že Gyimesi chce k odseku doplniť vetu, že "takýmito nápismi a oznamami nie sú informácie určené účastníkom cestnej premávky prostredníctvom dopravných značiek". Preto môže podľa strany dôjsť k zúženiu paragrafu.

"Po preštudovaní platnej legislatívy musí každý dospieť k tomu, že vďaka poslaneckému návrhu Györgya Gyimesiho v obciach nové dvojjazyčné šípové smerníky nepribudnú. Umiestnenie predmetných dopravných značiek pri týchto cestách totiž nepatrí medzi kompetencie obcí," vysvetlila hovorkyňa Mosta-Híd Klára Magdeme. "Gyimesi dáva umiestnenie smerníkov do rúk obcí, keď tie frekventovanejšie cesty sú v správe štátu alebo vyšších územných celkov, na ktorých, pri ktorých a nad ktorými cestami značky môžu umiestniť župy, štát a nie obec," doplnila.



Mimoparlamentná strana SMK návrh víta tak ako každú zmenu k rozšíreniu práv národných komunít žijúcich na Slovensku. Strana má k nemu výhrady, ktoré chce poslancovi zaslať. Mimoparlamentná Spolupatričnosť považuje návrh za krok vpred, no dodáva, že rieši len časť agendy "aj to nešťastnou formuláciou možnosti a nie povinnosti".

Gyimesi chce do zákona zaviesť možnosť pre obce použiť šípové smerníky s názvom vyznačených cieľov v štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny. Poslanec to odôvodňuje účelom navádzania účastníkov cestnej premávky.

V súčasnosti sa v jazyku menšiny uvádza názov obce na dopravných značkách označujúcich začiatok a koniec obce, ako aj na budovách orgánov verejnej správy a ďalších vybraných miestach. Ide o tie obce, v ktorých majú občania SR patriaci k národnostnej menšine trvalý pobyt a tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov najmenej 15 percent obyvateľov. V tomto prípade majú právo v obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.