Časy, v ktorých podľa Laššákovej žijeme, aj kvôli takzvanej pandémii prinášajú so sebou aj zvláštny paradox. Médiá a tí, čo s bezprecedentnými obmedzeniami ľudských práv a občianskych slobôd súhlasia, sú zároveň verbálne najhorlivejšími ochrancami týchto hodnôt. Alebo to aspoň predstierajú. A takmer zo zásady bojujú za ochranu ľudských práv a ľudskej dôstojnosti tých, ktorým štát a spoločnosť najmenej ubližuje," píše právnička v príspevku na sociálnej sieti. 

Rozprávka o ľudských právach, je názov príspevku právničky Judity Laššákovej na sociálnej sieti v ktorom poukazuje na to, že naše ústavy a zákony sú síce často suchopárne texty. Ale tie sú podľa nej vystavané na mýtoch, príbehoch a rozprávkach.

V úvode príspevku sa vracia do obdobia staroveku a stredoveku a tiež k Deklarácii nezávislosti, ktorou ako píše, sa začala americká revolúcia. Jej koniec zrodil USA. A spolu s ňou aj úplne novú ústavu. V tomto období sa podľa Laššákovej začala písať aj moderná história štátu a práva na európskom kontinente. A vznikol veľmi dôležitý dokument. Deklarácia práv človeka a občana z 26. augusta 1789. "V článku 16 je obsiahnutá definícia ústavného dokumentu ktorá je dodnes, ba dokonca práve dnes aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. „Akákoľvek spoločnosť, v ktorej nie je zaručená záruka práv ani stanovená deľba moci, nemá ústavu,“ píše Laššáková.

Ľudské práva a občianske slobody sú výmysel, ale nič lepšie zatiaľ nemáme

Laššáková si myslí, že nič také ako ľudské práva a občianske slobody v prírode ani v prirodzenom stave ľudskej spoločnosti neexistuje. "Koncepciu sme si vymysleli ako príbeh, rozprávku o dôstojnosti a rovnosti všetkých ľudských bytostí. A preto, aby sme každému, kto v rukách drží moc, zabránili stať sa tyranom. Dnes nepoznáme žiaden iný koncept, ktorý by nás lepšie ochránil pred tyraniou. A preto tejto rozprávke tak veľmi veríme," píše. Koncepcia ľudských práv a občianskych slobôd je podľa nej fundamentálnym príbehom, o ktorý opierame legitimitu moci. A najmä záruky, že štát sa nezmení na tyrana. Ale zdôrazňuje aj to, že vášeň nám bráni pochopiť a vidieť nebezpečenstvo okraja priepasti, nad ktorou práve balansujeme. A možno si to podľa nej, ani neuvedomujeme.

Občan je klient a štátny funkcionár sluhom

Občania žijúci v spoločnosti, ktorí sa do štátnych funkcií dostanú formou volieb alebo menovaním podľa Laššákovej nechápu, že môžu konať iba a výlučne na základe zákonov. A v medziach, ktoré im zákon dáva. "Nepochopenie toho, že akákoľvek zmena alebo rušenie či porušovanie ľudských práv a slobôd sa v konečnom dôsledku bude vzťahovať aj na samotných iniciátorov, dokazuje, akí sú malí a krátkozrakí," píše.

Zdesenie z toho, čo si ľudia zastávajúci štátne funkcie o sebe myslia

Krátkozrakosť tohto prístupu je podľa nej hlbokým nepochopením nielen základných princípov materiálneho právneho štátu, ale vzbudzuje aj zdesenie z toho, čo si ľudia zastávajúci štátne funkcie o sebe myslia. Laššáková si myslí, že vedieť a poznať svoje kvality je jedna vec, ale mať o sebe mienku, že môžem všetko a bez obmedzenia, je hlboké nepochopenie moderného štátu, kde občan je klient a štátny funkcionár sluhom. Právnička v príspevku zdôrazňuje, že za týmto nepochopením postavenia štátnych funkcionárov je aj správanie bežných ľudí, ktorí k nim vzhliadajú ako k šľachte.

Štátni funkcionári sú našimi sluhami a vykonávateľmi úloh

"Sme schopní pozerať sa na funkcionárov ako na našich sluhov? Alebo sme sa zasekli vo feudalizme a pozeráme sa na nich ako na šľachtu? Alebo nám v hlave zostali prvomájové pochody, keď na tribúnach stáli komunistickí predáci a blahosklonne nám z nej kývali?" Pýta sa.

Laššáková zdôrazňuje, že štátni funkcionári sú našimi sluhami a vykonávateľmi úloh, ktoré sme im zverili. A aj to, že úlohou občanov štátu je dozerať na to, aby si ani jeden zo sluhov nedovolil viac, než sme predpísali v zákonoch.

Základ máme v ústave, silu však musíme nájsť v sebe

V závere príspevku právnička konštatuje, že občanmi tohto štátu sme všetci a našou úlohou by malo byť zlepšovanie podmienok pre život v našej vlasti.  "Iba úcta k našim predkom a ich odkazu a láska k našim potomkom nás ako spoločnosť môže stmeliť a posúvať vpred. Na to však musíme my sami vedieť, kým sme a čo chceme. Základ na dosiahnutie tohto cieľa máme v ústave, silu však musíme nájsť v sebe," dodáva.