Názor Daniela Broudyho a Makotoa Arakakiho (Frontiers)
Pozrite tiež predchádzajúce časti:
Marshall McLuhan v 60. rokoch pozoroval, že ľudia sú nástrojári. A nástroje ich nakoniec pretvoria. Po päťdesiatich rokoch navrhujeme, aby aforizmus zahŕňal „prebudovanie“ ľudí. Pretože súčasný vek internetu slúži ako globálny nervový systém ľudstva. Tvrdia to svorne Daniel Broudy a Makoto Arakaki z katedry anglickej komunikácie Okinawskej kresťanskej univerzity Nishihara v Japonsku.
Tento článok sa zameriava na to, ako v súčasnom období informačného veku médiá manipulujú s verejnou mienkou a súhlasom s novými digitálnymi nástrojmi a technikami, ktoré ohrozujú ľudskú suverenitu.
Pandemický neoliberalizmus
Nové nástroje prinášajú nové príležitosti na zapojenie más do dnešného neoliberálneho projektu. Ak dospejeme k záveru, že sme takí podmienení kultúrou, vzdelaním a médiami, že čas sú peniaze, je rozumné dospieť k záveru, že iba efektívne využitie času na hromadenie peňazí sa stane tým, čo považujeme za hlavný účel nás ako ľudí.
Integračná propaganda funguje tak, aby vytvorila samo napĺňajúce sa proroctvo. Nové nástroje a postupy vytvárajú slučky pozitívnej spätnej väzby v systéme, ktorý stále viac potrebuje a očakáva vyššiu úroveň účinnosti.
Degradácia spoločenského styku
Preto dnešná propaganda ospevuje prednosti obchodných transakcií bez zdržiavania sa v predajniach. Degraduje spoločenský styk, ktorý by mohol potenciálne narušiť systém, jeho nástroje a postupy.
Rush Limbaugh, bojovník za kapitalizmus voľného trhu neobmedzený regulačnými zárukami, poznamenal, že McDonald's konečne stanovil klesajúcu hodnotu akcií. „Nahradil 2 500 ľudských bytostí digitálnymi kioskami".
Opäť platí, že nepredvídateľné ľudské bytosti boli aspoň čiastočne odstránené z obchodnej transakcie a nahradené lesklými a efektívnymi novými strojmi.
Účinnosť ako univerzálna hodnota
V takom svete efektívne nástroje formujú vnímanie, ktoré pomáha „zmeniť efektívnosť na takmer univerzálnu túžbu“. Tento systém považuje účinnosť za predpokladanú univerzálnu hodnotu. No George Woodcock nám vo svojej nadčasovej eseji „Tyrania hodín“ pripomína, že „úplná sloboda znamená oslobodenie od tyranie abstrakcií, ako aj od vlády ľudí“.
Homo economus
Wendy Brownová dekonštruovala vo svojej knihe Undoing the Demos: Neoliberalism's Stealth Revolution (2015). Neoliberalizmus, poznamenáva Brownová, "šíri model trhu do všetkých oblastí a činností. Dokonca aj tam, kde nie sú problém peniaze. Konfiguruje ľudské bytosti ako aktérov trhu vždy a všade ako homo economus."
Také automatizované zisky v obchodnej efektivite boli také významné, že umlčali aj politickú triedu. Daniel Fusfeld poznamenal, že „pokiaľ ekonomický systém poskytuje prijateľnú mieru bezpečnosti, rastúce materiálne bohatstvo a príležitosť na ďalšie zvýšenie pre budúcu generáciu, priemerný Američan sa nepýta, kto veci riadi alebo aké ciele sa sledujú“.
Marginalizácia ľudstva
Nástroje automatizácie sú natoľko účinné, že nahrádzajú nielen ľudí v tradičnej práci, ale hrozia, že zbavia masy vzdoru voči vlastnej plánovanej marginalizácii a zastaraniu.
Pokiaľ ide o nevyhnutnosť zachovania tohto systému, Silvia Federiciová poznamenáva, že kapitalizmus musí prostredníctvom rastúcej privatizácie získať latentnú kontrolu nad výrobnými prostriedkami, ktoré sú zásadné pre reprodukciu našich životov - pôdy, lesa, vôd:
"Proces vyvlastnenia dnes pokračuje, aby sa zrýchlil a ... prebieha tempom, ktoré je zničujúce, a je to ... jeden z hlavných bojov na planéte, najmä v takzvanom slobodnom svete .... Keď zbavujete ľudí ich reprodukčných prostriedkov, zbavujete ich tiež znalostí, ktoré získavajú pri kultivácii krajiny. To tiež zbavuje ľudí ich politickej ... schopnosti samosprávy, ... solidarity komunity a rozhodovania."
Henry Giroux označuje toto zdôvodnenie večnej obete za „stroj na jedno použitie“, ktorý „sa neúnavne zaoberá vytváraním nekontrolovaného pojmu individualizmu, ktorý jednak rozpúšťa sociálne väzby, jednak odstraňuje akýkoľvek životaschopný pojem sebaurčenia z prostredia sociálnej zodpovednosti a etických úvah“.
Dog-eat-dog
Ideológia disponuje tradičnými myšlienkami a hodnotami súdržnej spoločnosti a v dôsledku toho rozdeľuje a dobýva ľudí - občanov rozdeľuje na konkurenčné kmene subjektov na trhu, ktorých prostriedky interakcie so sociálno - ekonomickou krajinou sa veľmi líšia.
Ideológia pomáha ďalej disponovať s hodnotou ľudských emócií. Považuje občanov za hyperracionálnych predátorov, ktorí sa potulujú voľným trhom a zameriavajú sa na riešenie prvotných nutkaní. Neoliberálny projekt je svetom sociálneho darwinizmu dog-eat-dog (používa na opis situácie , keď ľudia urobia čokoľvek, aby boli úspešní, aj keby mali poškodiť ostatných ľudí).
Kde len fyzicky zdatnejší prežijú budúci globálny trh, ktorý bude zahŕňať účel a zmysel občianskej spoločnosti, ktorej členovia prežívajú spoločný zmysel pre hodnotu v spoločnom záujme a spoločnom dobre. Pierre Bourdieu poukázal v prvom rade na príčiny a dôsledky tohto projektu.
"Pohyb k neoliberálnej utópii čistého a dokonalého trhu umožňuje politika finančnej deregulácie....v národe, ktorého manévrovací priestor sa neustále zmenšuje. Týmto spôsobom vzniká darwinistický svet - je to boj všetkých proti všetkým na všetkých úrovniach hierarchie, ktorý nachádza podporu tým, že sa každý drží svojej práce a organizácie v podmienkach neistoty, utrpenia a stresu."
Vojna všetkých proti všetkým
Dve desaťročia od Bourdieuovho opisu očakávanej neoliberálnej utópie môžeme tiež vidieť, ako ideológia sociálnej spravodlivosti zohrala kľúčovú úlohu pri odstraňovaní sociálnych väzieb. Okrem boja proti každému vo „vojne všetkých proti všetkým“ bola Body politic (v západnom politickom myslení, staroveká metafora podľa ktorej je štát, spoločnosť alebo cirkev a jej inštitúcie chápané ako biologické, zvyčajne ľudské telo), ako poznamenáva Miller, skutočne rozštvrtená:
"Spoločnosť je diferencovaná rasou a pohlavím, ako aj „modrou“ a „červenou“, takže nevyhnutná solidarita k nemajetným sa zdá byť nemožná. Kým CIA z konca 60. rokov tento vývoj urýchlila, v súčasnosti je univerzalizovaný sociálnymi médiami, ktoré ponúkajú iluzórnu útechu pocitu spolupatričnosti a umožňujú každému z nás zúrivo sa postaviť proti Trumpovi. .....Putin, fašisti, homofóbi, anti-vaxxeri, antisemiti alebo akékoľvek iné kmene, ktoré musíme nenávidieť. Sociálne médiá teda premieňajú každého z nás na plodných vojnových propagandistov. A teraz, keď sme všetci uzamknutí v lockdowne, väčšina z nás nemá nič iné na práci, iba sa presunúť na Facebook, Twitter, Instagram na 24 hodín 7 dní v týždni."
Prísľub materiálneho bohatstva
Tento systém, riadený technokratickou elitou, zostane nespochybniteľný, pokiaľ bude možné udržať prísľub materiálneho bohatstva.
Bertram Gross v tomto vznikajúcom poriadku predvídal priateľský druh fašizmu, v ktorom sa „koncentrovanejšia, bezohľadnejšia, represívnejšia a militaristickejšia kontrola prostredníctvom partnerstva medzi veľkými podnikmi a veľkými vládami zameriava na zachovanie výsad ultrabohatých, korporácií a elít vo vojenskom a civilnom poriadku".
Poukazuje na to, že tento redizajn sociálneho sveta je vo verejnom diskurze koncipovaný ako mimoriadne „rozumný“ a neúprosný, pretože je zjavne priateľský k podnikaniu a je teda neoddeliteľnou súčasťou logiky efektívneho a voľného trhu.
Problém pre občanov, ktorí sa snažia zachovať autonómiu a suverenitu, je najskôr si všimnúť, ako konvergencia s mrknutím a úsmevom ohrozuje základné práva prostredníctvom tradičného podnikania.
Od 11. septembra sa už tradične všetko sústreďuje na posilnenie deklarovaného prvenstva v oblasti bezpečnosti a zabezpečenia, ako to potvrdzuje „partnerstvo medzi veľkými podnikmi a veľkými vládami, medzi ultra bohatými, riaditeľmi korporácií a elitami vojenského a civilného poriadku“.
Pozrite tiež nasledujúcu záverečnú časť: