V roku 2012 sa jej zrútil život pred očami. Kvôli smrteľnej autonehode, ktorú spôsobila, si Eva Varholíková odsedela šesť rokov v maďarskom väzení. Dcéra zosnulého privatizéra Alexandra Rezeša si počas pobytu za mrežami robila denník, kde si vylievala srdce. Teraz sa rozhodla časť záznamov zverejniť v knihe Chcela by som vrátiť čas, píše Pluska.

Jeden okamih zmenil všetko. Varholíkova vo veľkej rýchlosti narazila do auta s troma osobami. Všetky tri podľahli zraneniam, jedna s ťažkými popáleninami až po prevoze do nemocnice. Hoci si svoj kríž so sebou ponesie navždy, rozhodla sa posunúť vpred. S tým jej údajne malo pomáhať vylievanie sa do denníku počas väzenia v Budepašti.

Úryvky z knihy

„Keď pozeráte americké filmy, tie miestnosti, v ktorých nechávajú väzňov, síce vidíte, vnímate ich a hovoríte si, aké to je desivé, no ani v najhoršom sne vám nenapadne, že by ste mohli v nejakej podobnej skončiť aj vy. Je to taká povrchná realita, ktorá sa vás v tom momente netýka. Práve dva dni v ‚cépezetke‘ boli pre mňa najhoršie po všetkých stránkach a jediné, čo ma ako-tak držalo pri živote, boli slová, ktoré som si neustále opakovala ako zaseknutú pásku v starodávnych magnetofónoch: Eva, keď zaspíš, tak sa jednoducho opäť prebudíš a všetko bude v poriadku,“ spomína na úvod knihy.



„Bohužiaľ som sa zobudila a stále som tam bola, v malej betónovej cele, z ktorej niet úniku, a v ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, strávim ešte nejaký čas... Zvyknutá na skvelé raňajky od mojej mamy alebo na terase niektorej z košických kaviarní som zrazu dostala peceň chleba s trochou salámy. No jedlo bolo to posledné, na čo som v tých chvíľach pomyslela a mala chuť." pokračuje Varholíková.

"Presne 72 hodín ma delilo od toho, aby som sa pozrela na denné svetlo, aj keď iba na minútu, aby som sa nadýchla čerstvého vzduchu, čo i len na moment, ako vystúpim z policajnej dodávky a prejdem na súd. Presne 4 320 minút by som ešte mala stráviť v miestnosti bez sprchy, toalety," píše v knihe.