V utorok vo vyhlásení pre štátnu televíziu ERT Notis Mitarachi odmietol akúkoľvek možnosť, že by sa Grécko stalo hlavným vstupom na kontinent pre „milióny ľudí opúšťajúcich Afganistan“.

"Jasne hovoríme, že nebudeme a nemôžeme byť bránou do Európy pre utečencov a migrantov, ktorí by sa mohli pokúsiť prísť do Európskej únie," povedal Mitarachi jednoznačne.

Namiesto toho trval na tom, že „riešenie musí byť spoločné“ vo vzťahu k akémukoľvek prílivu utečencov do členských štátov EÚ. Minister v minulosti spochybňoval schopnosť bloku vyrovnať sa s ďalšou migračnou krízou a tvrdil, že „EÚ nie je pripravená a nemá kapacitu“.

Čakajme ešte viac nelegálnych utečencov

Grécko spolu s Dánskom, Rakúskom, Nemeckom, Holandskom a Belgickom spoločne v auguste podpísali list, v ktorom žiadajú Európsku komisiu „zaručiť nútený návrat určitých Afgancov“ napriek rýchlo sa zhoršujúcej kríze vo vojnou zničenej krajine.

Podľa šiestich členských štátov „zastavenie návratov vysiela zlý signál“ a mohlo by to prinútiť ešte viac utečencov prísť do Európy.



Niekoľko štátov EÚ však prijalo odlišný prístup k rozvíjajúcej sa afganskej kríze, pričom Fínsko, Nórsko a Švédsko na žiadosť Kábulu na tri mesiace pozastavili deportácie štátnych príslušníkov. Nemecko a Holandsko neskôr ustúpili a súhlasili so zastavením repatriácií.

Grécko je už unavené

Grécko unavené utečencami pocítilo dôsledky toho, ako sa do krajiny ešte v roku 2015 nahrnulo viac ako milión žiadateľov o azyl zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. V apríli 2020 žilo v táboroch na ostrovoch v Egejskom mori asi 40 000 žiadateľov o azyl.