S rastom hrubého domáceho produktu vo všeobecnosti rastie aj spotreba prírodných zdrojov, uviedol pre TASR analytik portálu Euractiv Slovensko Michal Hudec v súvislosti s Celosvetovým dňom ekologického dlhu, ktorý tento rok pripadá na štvrtok 29. júla.

Nezisková organizácia Global Footprint Network (GFN) každý rok vydáva správu o udržateľnosti hospodárenia jednotlivých krajín sveta. Tento rok ľudstvo vyčerpalo k 29. júlu všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok, a od štvrtka žije na ekologický dlh.

Keby však celý svet žil rovnakým spôsobom ako obyvatelia Slovenska, tento dátum by prišiel omnoho skôr - už 13. mája.

"Slovensko patrí do skupiny najvyspelejších krajín sveta. S tým prichádza aj vyššia spotreba zdrojov - v našom prípade, bohužiaľ, väčšinou fosílnych palív a aj vyššia materiálová stopa," približuje Hudec. Materiálová stopa je množstvo vyťaženej suroviny, ktoré je potrebné na uspokojenie spotrebiteľského dopytu.

"Cieľom Európskej únie a OSN je oddeliť ('decouple') rast HDP od materiálovej a emisnej stopy. O tom, či to je možné, sa vedie diskusia. Žiaľ, Európska agentúra pre životné prostredie v januárovej štúdii uviedla, že to možné byť nemusí, čo by znamenalo, že ciele Komisie aj OSN sú nastavené na zlom predpoklade," analyzuje Hudec.



Deň ekologického dlhu vyjadruje globálny priemer a situácia sa značne líši v závislosti od krajiny. Chudobnejšie krajiny vo všeobecnosti dosahujú tento dátum omnoho neskôr ako tie bohaté. Katar žije na ekologický dlh už od 9. februára, pričom Indonézia tento deň dosiahne až 18. decembra.

Na to, aby Slovensko tento dátum posunulo, je podľa Hudeca potrebná dekarbonizácia ekonomiky vrátane odstavenia uhoľných baní.

"Zdôrazniť treba tiež dekarbonizáciu elektroenergetiky, čo znamená postupný odklon od plynu k obnoviteľným zdrojom a následnú elektrifikáciu priemyselných odvetví tam, kde je to možné - napríklad oceliarstva," dodáva Hudec.

"Rozvoj obnoviteľných zdrojov je dôležitý, zároveň však musíme premýšľať nad tým, ktoré obnoviteľné zdroje budeme využívať. Slovensko sa zatiaľ do veľkej miery spolieha na biomasu, čo sa však ukázalo ako škodlivé pre lesy a ich schopnosť absorbovať oxid uhličitý. Veľkým problémom - nielen Slovenska - je takisto intenzívne poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo, v ktorom sa musíme zamerať na zvyšovanie miery recyklácie a minimalizáciu skládkovania," pokračuje Hudec.

K šetreniu životného prostredia môžu podľa Hudeca prispieť aj jednotlivci, ak sú ochotní obetovať istú mieru vlastného pohodlia.

"Môžeme nakupovať menej alebo nakupovať použité oblečenie - ak už nakupovať musíme. Pri ceste do práce môžeme zvoliť verejnú dopravu, bicykel alebo chôdzu, môžeme obmedziť spotrebu mäsa a prestať lietať na dovolenky," uvádza Hudec. Vzápätí však dodáva, že "je dôležité si uvedomiť, že až 71 percent svetových emisií produkuje 100 najväčších korporácií. Sú to teda hlavne korporácie a štáty, ktoré im určujú legislatívu, ktoré musia konať".

"Jednotlivci však môžu vytvárať verejný tlak, združovať sa, protestovať, upozorňovať a najmä voliť politikov, ktorí si hrozbu klimatickej uvedomujú. V tomto vidím najväčší prínos jednotlivcov," dodáva.

Iniciatívu Earth Overshoot Day považuje Hudec "za veľmi prínosný projekt, a to najmä z dôvodu popularizácie a zjednodušenia témy spotreby zdrojov a materiálovej stopy pre laickú verejnosť. Hoci sa za roky fungovania tejto iniciatívy vyskytla relevantná kritika spôsobu výpočtu, podcenenia či precenenia niektorých údajov, identifikácia aspoň orientačného dátumu, kedy ľudia spotrebujú zdroje, ktoré je planéta schopná za rok vyprodukovať, je pre mnohých silným a konkrétnym odkazom."