Takže, vieme, čo sme vedeli. Referendum Ústavný súd SR nepustil. Dozvedeli sme sa však to, čo iba málokto z nás tušil. Že vlastne všetci, vrátane hlavy štátu, sa stali po vyhlásení rozhodnutia ctihodných ústavných honorabilít horúcimi, ba priam rečami až plamennými zástancami referenda.

Honorability v talároch nás doslova vyškolili. V tom, ako sa dá začať demontáž demokracie. Teda, demontáž toho, čo sa volá vláda ľudu. Ale opakujem, s tým rátal vari každý súdny človek na tomto našom politicky doslova bizarnom Slovensku.

Ťahák z Tisovho paláca

On je to vlastne palác Grasalkovičov, ale viac sa do histórie zapísal ako palác Tisov či palác pionierov. Tí, zdá sa, sa ešte až tak celkom neodsťahovali. Pani pionierka prezidentka v duchu hesla "buď pripravený, vždy pripravený" zas prečítala niekoho prejav. Vlastne, niekoho návrh, ako protiústavné želanie ľudu vo vláde ľudu zústavniť tak, aby bolo splnené.

Horšie ako Rubikova kocka

Hlavolamy sú na to, aby sa nad nimi lámali hlavy. Napokon, ak niekto v hlave niečo má, hlavolam zdolá. Teraz treba len čakať, ako si s prezidentským návrhom poradí parlament, najmä ctení páni poslanci na všetko povolaných koaličných, ergo väčšinových strán. A panie, keď už máme ten gender.

Hlava štátu, ktorá bola zjavne proti referendu a zablokovala ho podaním na Ústavný súd SR radí, ako tentoraz zablokovať samotný Ústavný súd SR, aby opätovne referendum nezablokoval. Trpezlivosť, vážení, chce to žltú k žltej, červenú k červenej, zelenú k zelenej a tak ďalej. Kocku mal v rukách asi každý.

Všetci sú za referendum hneď, ako sa referendum nesmie konať

Česť Sulíkovi. Ten sa ho chcel zúčastniť už dávnejšie. Ak by teda akože bolo. Matovič sa začal biť za referendum až v momente, keď mu bolo vopred doručené rozhodnutie ctihodných ústavných entít. Sme rodina sa tvári pohoršene odňatím práva ľudu na plebiscit. Jedine Šeliga z čohosi, čo sa kedysi tvárilo, že je Za ľudí skonštatoval, že "tak je to správne, tak to má byť". Josef Dvořák bol však v tej komédii Černí baroni o čosi presvedčivejší zúfalec.

Prezidentský danajský dar

Marián Leško vyššie menovaným, poradil ústami hlavy štátu, že si majú všetci nespokojenci v parlamente odhlasovať zmenu ústavného zákona o ústavnom súde a následne uznesenie o tom, že to referendum fakt chcú. Keď už ho tak zrazu chcú.

To je fakt kabaret a to je ešte iba podvečer. Treba si počkať na atmosféru v tomto lokále, až "zhoustne dým". To sa potom farizeji budú musieť alibisticky tváriť, že farizeji nie sú, hoci sú a vedia to tu všetci.

Kodešovský ťah

Jan Kodeš bol skvelý československý tenista. Jeho rany ponad sieť boli takmer nechytateľné. Prezidentský palác dnes vystrelil jednu takú smerom k parlamentu. A teraz čo? Asi poslanecký zbor prijme zákaz používania zrkadiel. Pretože po prejave z pionierskeho, pardon, prezidentského paláca sa už nikto z tých, ktorí sa dnes vyjadrovali rozhorčene za referendum, do zrkadla pozrieť nebudú môcť.