Eduard Chmelár: Nedoštudovaní novinári prepisujú dejiny, ale históriu nemôžu zničiť
24 | 06 | 2021 I Gabriela Fedičová

"Prepisovaním dejín nielenže zakrývajú zodpovednosť Západu za rozmach fašizmu, Mníchov a následný nezvratný spád udalostí. Potrebujú prekryť dnešnú podobnosť obkľučovania ruských hraníc vojskami NATO s udalosťami, ktoré predchádzali plánu Barbarossa. Potrebujú urobiť z obete vinníka. Toto nie je história, ale geopolitika." Citát Eduard Chmelár


Výročie prepadnutia Sovietskeho zväzu nacistickou armádou je téma, ktorá sa každoročne opakuje. Aj Eduard Chmelár sa k nej pravidelne vracia a bolo to tak aj v tomto roku. Pri 80. výročí píše o zápase, ktorý sa netýka minulosti, ale budúcnosti. Je pobúrený tým, ako mainstream vyšiel z tézou, že vojnu chcel vlastne Stalin a chudák Hitler nemal inú možnosť ako zaútočiť. V príspevku na sociálnej sieti napísal svoj názor na tvrdenia polovzdelaných pisálkov a poprosil ľudí, aby čítali relevantné zdroje.
Nedoštudovaní novinári si pletú základné pojmy

"Viete, ja ani neviem, či si tí hlupáci uvedomili, že čerpajú z neoľudáckych historikov a prijímajú nacistický výklad dejín. Ale toto je príliš. To už kde sme?" Pýta sa Chmelár. Svoj čas nemieni strácať vyvracaním toho, čo napísali nedoštudovaní novinári, ktorí si pletú základné pojmy, ale prosí ľudí aby sa nenechali zneistiť a pomýliť.

Mesík: O rusko-nemeckej spolupráci v prvej tretine vojny moskovská štátna mytológia dodnes mlčí
Dnešok sa zapísal do histórie útokom Nemecka na Sovietsky zväz. Túto čiernu škvrnu vo svetovej histórii si v statuse všíma aj občiansky aktivista Juraj Mesík. Čítať ďalej
22 | 06 | 2021 | Jozef Uhlarik

Vykladať dejiny podľa princípu „keby bolo keby“ je hochštaplerstvo

Ľudí nabáda Chmelár vo svojom statuse k čítaniu relevantných zdrojov. Dáva do pozornosti knihu od britského historika Erica Hobsbawma Vek extrémov v ktorej autor vysvetľuje, prečo druhá svetová vojna spôsobila rozmach fašizmu. A prečo Európa nebola ochotná naň reagovať.

"Už som to vysvetľoval mnohokrát aj ja: pakt Molotov – Ribbentrop bol až posledný z radu bilaterálnych zmlúv nacistickej ríše so západnými krajinami vrátane Poľska. Sovieti počas celých tridsiatych rokov varovali pred nebezpečenstvom fašizmu a navrhovali vytvorenie antihitlerovskej koalície. No neboli vypočutí. A tak začali robiť jednostranné opatrenia na zabezpečenie vlastnej bezpečnosti. Blúzniť o konšpiráciách, že Stalin niekde zauvažoval o vojne s Európou je niečo podobné ako rozvinúť myšlienku, že francúzsky prezident de Gaulle chcel študentské protesty v roku 1968 utopiť v krvi pomocou NATO. Neurobil to však, a preto nie je tyranom, ale štátnikom," vysvetľuje Chmelár.

Chmelár: Nesmieme dopustiť, aby sme zabudli na to, čo sme prežili a ako sa vždy začínala zrada
Slovensko si dnes pripomína významný deň. Z jeho územia presne pred 30 rokmi odišiel posledný sovietsky vojak. Toto výročie si v statuse pripomína aj historik Eduard Chmelár. Čítať ďalej
21 | 06 | 2021 | Jozef Uhlarik

Historickú skutočnosť nemôžu zničiť

"Priatelia, ani sto rezolúcií Európskeho parlamentu a tisíc pologramotných redaktorov, ktorí sú hanebným prejavom úpadku slovenskej žurnalistiky nemôžu zničiť historickú skutočnosť," píše Eduard Chmelár.

"Opakujem, že hlavnou príčinou druhej svetovej vojny bol rozmach fašizmu. Útokom na Sovietsky zväz Hitler nezachraňoval Európu, ale chcel ju zotročiť. Milióny sovietskych vojakov, ktorí pri jej oslobodzovaní padli, si zaslúžia úctu, obdiv, večnú slávu, a nie primitívne spochybňovanie. Hanba médiám, ktoré vo svojich šovinistických antiruských pudoch propagujú nacistický výklad dejín. Česť a sláva hrdinom Veľkej vlasteneckej vojny," dodáva na záver.

Š. Harabin spomína na 22. jún 1941: Celá Európa bola nasadená na likvidáciu Slovanov
„S cieľom genocídy Slovanov bez vyhlásenia vojny pred 80 rokmi, 22. júna 1941 zaútočilo Nemecko na Sovietsky zväz,“ pripomenul na Facebooku Štefan Harabin. Vidí paralelu medzi tým, čo sa stalo pred 80 rokmi a tým, čo sa deje v Európe... Čítať ďalej
22 | 06 | 2021 | Petra Demková