Komentár Antona Kanevského (Fond strategickej kultúry)

Bidenova Administratíva  upustila od sankcií voči prevádzkovateľovi plynovodu „Nord Stream 2“. 

„Dospel som k záveru, že je v národnom záujme Spojených štátov, aby sa vzdali sankcií voči spoločnosti Nord Stream 2 AG, jej generálnemu riaditeľovi Matthiasovi Warnigovi a predstaviteľom spoločnosti ,“ uviedol Anthony Blinken.

„Washington verí, “ uvádza americký spravodajský web Axios, „ že jediný spôsob ako zastaviť projekt, ktorý je už na 95% pripravený, je uvalenie sankcií na nemeckých príjemcov plynu, ale Biden nie je pripravený rozísť sa z tohto dôvodu s  Nemeckom.“



Je predpoklad, že nová americká administratíva nechce uvaliť sankcie na nemecké spoločnosti, aby nedošlo k prerušeniu procesu posilňovania väzieb s Nemeckom, a očakáva, že samotní Nemci po voľbách odmietnu dokončiť stavbu plynovodu, keď  na čele novej nemeckej vlády možno budú zelení -  tvrdí odporcovia dokončenia výstavby plynovodu.

V súčasnosti súzelení lídrami predvolebnej kampane v Nemecku, ich hodnotenie je 26%, zatiaľ čo hodnotenie CDU/CSU kleslo na 23%, čo je najnižší ukazovateľ v histórii.

Zelení a konzervatívci zároveň idú ruka v ruke a v každom prípade budú musieť vytvoriť koalíciu na približne paritnom základe, čo znamená vyvinúť spoločnú politickú líniu v kľúčových otázkach. Pozícia CDU/CSU bude mať výrazný vplyv na celkový priebeh a kandidát na kancelára kresťanských demokratov Armin Laschet je známy ako podporovateľ rozvoja vzťahov s Ruskom. Ak sa líderka zelených Annalena Baerbock stane kancelárkou, potom bude musieť myslieť na záujmy ekonomiky a stav peňaženiek jej voličov.

Zastavenie projektu „Nord Stream 2“ ťažko zasiahne nemecké podnikanie, ktoré doň investovalo, a čo je najdôležitejšie, Nemecko kriticky potrebuje ruský plyn a spoľahlivé dodávateľské trasy. V súčasnosti už také cesty cez Ukrajinu neexistujú, a preto bol projekt zahájený bezprostredne po ukrajinskom Majdane a po zjednotení Krymu s Ruskou federáciou, keď sa zdalo, že situácia vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom k tomu neprispieva.

A ak absencia systému „Nord Stream 2“ spôsobí budúcu zimu v Nemecku nedostatok plynu (situácia s naplnenosťou zásobníkov plynu v Európe zostáva alarmujúca), potom môže byť história prvej nemeckej vlády na čele so zelenými veľmi krátka.

Pre novú nemeckú vládu bude oveľa jednoduchšie zmraziť nedokončený projekt, ako uzavrieť už hotový. Medzitým práca na dokončení je v plnom prúde, a prvú vetvu plynovodu „Nord Stream 2“ môže položiť ruské plavidlo „Fortuna“ už v júni. Loď „ Akademik Čerskij“ má prácu do septembra, je však možné, že „Fortuna“ po dokončení prvej vetvy pôjde oproti po druhej, smerom na „Čerskij“.



S vysokou pravdepodobnosťou bude do 26. septembra (dátum konania volieb v Nemecku ) najmenej jedna vetva „Nord Stream 2“  dodávať plyn.

Preto by Američania, ak sú ich posledné manévre spojené s novou taktikou narušenia dokončenia plynovodu, mali urobiť opak: urobiť všetko pre to, aby nebol dokončený skôr, ako sa v Nemecku objaví nová vláda. A ak to nebude možné, vyjednať viac ústupkov od Ruska aj Nemecka.

Nové sankcie, na ktoré sa odkazuje  správa Kongresu USA, sa týkajú hlavne lodí zapojených do výstavby „Nord Stream 2“, ktoré kontroluje alebo vlastní „Námorná záchranná služba“ federálneho štátneho rozpočtového ústavu. Na lode plaviace sa pod vlajkami Nemecka a tretích krajín, ktoré sú zapojené do prác na plynovode sa súčasne nevzťahujú sankcie USA.

Pre ruské lode sú takéto sankcie, ako sa hovorí, plánované, zohľadnené. To znamená, že nové sankcie nebudú citelný dopad na kladenie plynovodu a Washington ich bude potrebovať viac na preukázanie toho, že pozícia USA v otázke „Nord Stream 2“  zostáva „neotrasiteľná“, ako uviedol Blinken.



Možno si predstaviť, že zmena americkej politiky voči spoločnosti „Nord Stream 2“ bola ovplyvnená pevnou pozíciou vlád Nemecka aj Ruska. Pravdepodobne Bidenova výzva do Moskvy a osobné stretnutie vedúcich ministrov zahraničných vecí USA a Ruska v Reykjavíku, na ktorom sa rokovalo o nadchádzajúcom stretnutí Vladimíra Putina a Joea Bidena, ovplyvnili aj „korektúru“ pozície USA k projektu „Nord Stream 2“.

Z Berlína okamžite zazneli vyhlásenia, ktoré fakticky snímali súvislosť medzi projektom „Nord Stream 2“ a situáciou na Ukrajine a naznačovali, že spolupráca v energetickom sektore bude v každom prípade pokračovať. To je samozrejme signál aj pre Kyjev.

Signál bol posilnený denníkom The Washington Post , ktorý uverejnil článok s titulkom „USA a NATO sľúbili, že ochránia Ukrajinu. Ak však Ukrajina bude vystupovať ako agresor, dohoda sa zruší.“

Skutočnosť, že sa Gazprom v súčasnosti nijako neponáhľa so zvýšením dodávok do Európy s naplnením miestnych zásobníkov plynu, neobjednáva ďalšie objemy čerpania cez ukrajinskú GTS presahujúce objem stanovený v zmluve z roku 2019, možno chápať takým spôsobom, že sa požadované objemy dodajú prostredníctvom plynovodu  „Nord Stream 2“, keď bude dokončený.

Toto je „poistka“ pre prípad, že by sa nová nemecká vláda pokúsila projekt zastaviť (čo sa nedá úplne vylúčiť):  s prázdnymi zásobníkmi plynu, v predvečer zimy, to bude oveľa ťažšie urobiť.