HLAVNÝ DENNÍK
Blogy

Neznalosť európskeho práv a práva EÚ na Slovensku a Centrálny register bankových účtov

Judita Laššáková / Redakcia HD

Objavili sa informácie o tom, že vláda SR chce zriadiť Centrálny register bankových účtov. Takto navrhnutý systém by zaviedol prezumpciu viny nás všetkých. Štát, ktorý má v rukách celý aparát štátnych orgánov, platených z daní občanov, chce zaviesť kontrolu toho, čo ľudia vlastnia. A sprístupniť register štátnym orgánom. Teda hlavne úradníkom, ktorí si pri vypití rannej kávy skontrolujú, kto čo vlastní. Pri pokusoch o zrušenie hotovosti vyvoláva táto iniciatíva opodstatnené obavy.

Médiá a ich informovanie o tejto problematike

Pozrime sa na to z inej stránky. Informovanie novom návrhu sa v médiách líši. Jediné, čo ich spája, je nejednoznačnosť a nedostatok informácií v jednotlivých článkoch. Obhajoba návrhu z úst ministra vnútra, že „takýto register má aj viacero krajín Európskej únie a jeho zriadenie bolo požiadavkou aj Európskej komisie“, zaváňa minimálne dezinformáciou. Nekritické prijatie tohto argumentu môže odzrkadľovať neznalosť problematiky.

Po prvé…

Po prvé pre to, lebo „smernica európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu“, na ktorú sa minister Mikulec odvoláva, je „len“ smernica. Ako elitný odborník vo vláde určite vie, že „smernica“ je právny akt EÚ nižšej právnej sily ako „nariadenie“. Žiaden členský štát nemôže na základe smernice prijať zákon, ktorý odporuje nariadeniu.

Jedno z nariadení, ktorému by odporoval zákon o zriadení Centrálneho registra bankových účtov, je nariadenie známe pod skratkou GDPR. Takže takto postavená koncepcia zdôvodňovania účelnosti registra, je zo strany pána ministra jemne povedané neúplná a zavádzajúca informácia. Nikto by si nedovolil ho obviniť z nedostatku vedomostí o vzťahu právnych aktov EÚ, všakáno? Ani nehovoriac o tom, že by som uvítala, aby pri použití vyššie uvedeného argumentu doplnil, akré „viaceré krajiny EÚ takýto register“ majú. Dôvody, pre ktoré médiá tieto otázky nepoložili, si netrúfam koncipovať. 

A po druhé…

Po druhé pre to, lebo spomínaná smernica má viacero ustanovení. Ide hlavne a v prvom rade o zabránenie používaniu finančného systému únie na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Zaujímavé na tejto smernici je aj to, že pranie špinavých peňazí je definované  v štyroch bodoch. Je nimi stanovená formulácia „prania špinavých peňazí“ aj ako „zmena povahy alebo prevod majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti, s cieľom utajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku, alebo pomôcť akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do páchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania“ (toto je iba jeden bod). Takto formulované ustanovenie by určite zaručilo napríklad návrat „Počiatkovej vily do vlastníctva Slovenskej republiky“, všakáno? 

Stret predstavy a reality na slovenský spôsob

Pri tomto bode by som sa spýtala jednu dôležitú vec. Zo smernice vyplývajú určité povinnosti pre štát pri nastavení mechanizmov na zadržanie príjmov z nelegálnej činnosti. Ako bude Slovenská republika v budúcnosti obhajovať svoje počínanie napríklad pri dohodách s kajúcnikmi? Umožnili istým kajúcnikom ponechať si celý majetok výmenou za spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní. Pukance si však určite netreba kupovať. Ak sa ukáže, že takéto dohody s kajúcnikmi boli nad rámec tejto smernice a vďaka ich výpovediam boli zadržané osoby protiprávne stíhané väzobne, za čas strávený vo väzbe budeme týmto osobám platiť odškodné my všetci.

Ešte by bolo načim spýtať sa, či nazeraním do bankových účtov umožní nový register preverovanie bankových zrovna takým osobám, ktoré teraz spolupracujú s OČTK ako kajúcnici. Práve bývalé špičky napr. aj Finančnej správy ale aj SIS sú obvinené z trestnej činnosti súvisiacej s nelegálnou lustráciou, prípadne korupciou, braním úplatku, atď. 

Nastavenie kontrolných mechanizmov tiež na slovenský spôsob

Kontrola účtov nás všetkých je nebezpečným nástrojom. Dôležité by bolo zistiť, akým spôsobom sa bude štát snažiť dosiahnuť vyváženosť medzi „právom a povinnosťou“ štátnych orgánov. Štát musí garantovať, aby otvorený systém nemohol byť zneužitý, respektíve toto riziko znížiť na minimum. Pri kvalite, akú poskytuje ministerstvo informatizácie, však veľa dôvery nové systémy nevyvolajú. Niet sa čo diviť! Čo počin ministerstva pod vedením ministerky Remišovej, to sklamanie. Určite to nie je možné pripísať nevedomosti a neschopnosti pani ministerky, ktorá ho riadi. To by si nikto ani nedovolil. Veď ona sa tak snaží!

Kvalita odbornosti novej vlády ukazuje aj ich koncepcia Plánu obnovy. Ten si, samozrejme, kvôli vysokej sofistikovanosti svojho obsahu zaslúži samostatný príspevok (čítať s iróniou). A keby jeden?! 

Nový vynález: zmäkčovanie ľudských práv

Vráťme sa však k lustráciám, ktoré chce zaviesť minister Mikulec. Tragédia tejto vlády spočíva v ich chápaní, lepšie povedané v nechápaní podstaty ľudských práv a základných slobôd. Tie tu nie sú na to, aby ich štát obmedzoval alebo ako sa vyjadrila jedna z popredných tvárí slovenskej politiky pani europoslankyňa Ďuriš-Nicholsonová, aby ich štát „zmäkčil“. Kde tí politici na podobné výrazy chodia?! Štát je tu na to, aby ľudské práva a základné slobody garantoval.

V skratke to znamená, že štát musí urobiť možné aj nemožné na dosiahnutie maximálneho udržaniu štandardu ľudských práv a základných slobôd. Ak to niekto nevie, nie je v jeho silách to zabezpečiť, má možnosť odstúpiť z funkcie. Argument, že „právo na život má prednosť pred každým iným právom“ je totiž chybný! Ešte skôr, než niekto začne točiť očami, mohol by sa zamyslieť nad tým, či má policajný ostreľovač právo zastreliť osobu, ktorá drží ako rukojemníkov deti v škole! Pretože polícia musí urobiť všetko pre to, aby ochránila deti. Alebo si niekto myslí, že polícia by v takomto prípade konať nemala? Prípadne, že únoscovo právo na život je nadradené a vlastne právo detí stačí „zmäkčiť“?

Vstupovanie štátnych orgánov do katalógu ľudských práv a základných slobôd a ich obmedzovanie dokazuje iba dve veci. Politici vo vláde a v parlamente nezvládajú svoju úlohu a občania sa tomu ticho a so súhlasom prizerajú. 

Na záver jeden odkaz médiám

V denníkoch sa táto správa objavila spolu s informáciou, že centrálny register „navrhuje ministerstvo vnútra s poukazom na odporúčania výboru expertov Rady Európy pre hodnotenie opatrení proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu Moneyval“. Rada Európy a Rada Európskej únie sú dva rozdielne pojmy. To prvé je samostatná medzinárodná organizácia. To druhé je iba jedna z inštitúcií Európskej únie.

Moja otázka na záver: Ak v týchto otázkach nemajú jasno médiá a pri problematike ľudských práv a základných slobôd nemajú jasno politici, ako kvalitná je vlastne informácia, ktorú médiá ponúkajú čitateľom a ako kvalitné je spravovanie štátu politikmi? 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info