HLAVNÝ DENNÍK
Blogy

Sedesvakantistická pozícia vysvetlená: Učenie Cirkvi vs. antipápeži Druhovatikánskej sekty

Antipápež žehná pačamamu. Zdroj: Kristián Keller

Nasledovné je pápežská bulla Pavla IV., v ktorej sa spomína, že heretik nemôže byť zvolený za pápeža; a ak by taká situácia nastala, je jedno, že či mu vyznáva poslušnosť napr. i celý kardinálny zbor. Preklad je z časti po česky a z časti po slovensky.

Pápež Pavol IV. , Cum Ex Apostolatus Officio, 15. február 1559, ex cathedra(zdroj:Roman Bullarium Vol. IV. Sec. I, pp. 354-357):
[Česky:] Dodáváme k tomu, že, mělo-li by se kdykoliv zjevně stát, že jakýkoliv Biskup i kdyby zastával úřad Arcibiskupa či Patriarchy, či Primasa, nebo byl Kardinálem výše jmenované Církve Římské, ba i kdyby byl legátem nebo Římským Papežem – jak již bylo výše poznamenáno – pokud by se před svým jmenováním nebo pozdvižením na Kardinála nebo Římskeho Papeže byl odchýlil od katolické víry, nebo upadl do bludu;
[Slovensky:] (i.) promovanie alebo pozdvihnutie, i keby malo byť transparentné a s jednotným súhlasom všetkých kardinálov, by malo byť nulitné, neplatné a zbytočné;(ii.) nemalo by byť umožnené pre ono[promovanie] nadobudnúť platnosť (ani povedať pre ono [promovanie], že takto získalo platnosť) skrze prijatie úradu; skrze konsekráciu; skrze nasledujúcu autoritu; ani skrze zastávanie administratívy; ani skrze zjavné korunovanie rímskeho pápeža; alebo úctu dúlie; alebo nasledujúcu poslušnosť takým [promovaným] všetkými; ani skrze uplynutie akejkoľvek doby zrovna zmienenej situácie;(vi.) títo, takto promovaní či pozdvihnutí, by mali byť automaticky pozbavení, bez nutnosti ďalšej deklarácie, od všetkej hodnosti, pocty, titulov, autority, úradu a právomoci.“

Tu je ešte presnejšia a dlhšia verzia toho istého dokumentu:

Pápež Pavol IV., Cum ex Apostolatus Officio, 15. február 1559: „1. Čím väčšie je však toto nebezpečenstvo, ktoré na seba teraz priťahuje pozornosť, tým úplnejšie a starostlivejšie sa musí dbať na to, aby žiadni falošní proroci alebo iné osoby, ktoré majú svetskú moc, nezaplietli poľutovaniahodným spôsobom do svojich sietí duše prostých ľudí a nestiahli so sebou do skazy a do záhuby večného zatratenia mnoho ľudí, ktorí sú v duchovných i svetských veciach zverení ich starostlivosti a vedeniu. Nikdy nesmie dôjsť k tomu, aby sme ohavnosť spustošenia, ako predpovedá sv. prorok Daniel, niekedy videli na svätom mieste. Preto túžime po tom, ak tak môžeme s pomocou Božou urobiť, mocou Nášho pastierskeho úradu, aby sme líšky, ktoré sa usilujú spustošiť vinicu Pánovu, pochytali a vlkov, ktorí sa snažia napadnúť stádo Pána, zahnali ďaleko od ovčinca, aby sme neboli ako nemí psi, nemohúci štekať, ani aby sme nezahynuli so zlými nájomcami a neboli porovnávaní so zlým správcom.
6. Preláti a biskupi, ktorí pred nastúpením svojho úradu zjavne odpadli od katolíckej viery, strácajú eo ipso všetku autoritu aj svoj úrad. Ich povýšenie do úradu je neplatné a nijako nemôže byť platné. Dodávame k tomu, že, ak by sa malo niekedy stať zjavné, že biskup aj keby zastával úrad arcibiskupa či patriarchu či prímasa alebo bol kardinálom menovaným svätou Cirkvou rímskou, ba aj keby bol legátom alebo rímskym pápežom – ako už bolo vyššie poznamenané – ak by sa pred svojím vymenovaním do kardinálskej hodnosti alebo pred svojou voľbou rímskym pápežom bol odchýlil od katolíckej viery, upadol do bludu alebo sa dostal do rozkolu, či taký vyvolal a zapríčinil, že bol menovaný alebo zvolený neplatne a neúčinne, aj keby bol svorne zvolený jednomyseľnou voľbou všetkých kardinálov, tak povýšenie alebo vymenovanie je neplatné, nulové a bezcenné. Nemôže byť platné ani prijatím biskupského svätenia alebo následným prevzatím vedenia a správy, ani samou intronizáciou rímskeho veľkňaza alebo zložením holdu alebo poslušnosťou preukazovanou mu od všetkých, aj keby trvala akokoľvek dlho, vôbec nijako nemôže dosiahnuť platnosti, ani nemôže byť pokladané za platné v akejkoľvek časti. Musíme sa držať toho, že všetkým, ktorí boli takýmto spôsobom povýšení do úradu biskupov, arcibiskupov, patriarchov alebo primasov, bola udelená alebo je udelená v duchovných i časných veciach neplatná oprávnenosť ich správy. Všetko vcelku i jednotlivo, čo skrze nich bolo kedykoľvek vyrieknuté, urobené, vykonané alebo rozhodnuté a všetko, čo z toho vyplýva, nemá platnosť a vôbec nikomu nemôže poskytnúť nejakú istotu alebo dať nejaké právo. Títo, takýmto spôsobom vymenovaní alebo zvolení do úradu, strácajú eo ipso a bez akéhokoľvek vyhlásenia, každú dôstojnosť, postavenie, česť, každý titul, každú autoritu, každý úrad a každú právomoc.
10. Nie je teda nikomu dovolené, tento spis Nášho schválenia, obnovenia, sankcie, ustanovenia, zrušenia, deklarácie a dekrétu komoliť alebo opovážlivo proti nemu vystupovať. Keby sa o to niekto pokúsil, nech vie, že na seba privolá hnev všemohúceho Boha a svätých apoštolov Petra a Pavla.Dané v Ríme u sv. Petra, v 1559. roku od vtelenia Pána, 15. dňa pred marcovými kalendami (t. j. 15. februára), v 4. roku Nášho pontifikátu.+ Ja Pavol, biskup Cirkvi katolíckej…“ (Zdroj: vatikankatolicky.com – odkaz)

Toto katolícke učenie vo svojej prozreteľnosti Pán Boh odovzdal Katolíckej Cirkvi skrze pápeža Pavla IV. už 500 rokov dozadu! Zoči voči tomuto učeniu a nasledovným výrokom a aj zoči voči obrazovým dôkazom, si musí človek položiť otázku: Sú títo uzurpovači (dole zmienení) po II. vatikánskom koncile falošní pápeži, to znamená protipápeži? Odpoveď po prečítaní bude musieť byť celkom jednoznačne: Áno!

Pre určenie toho, že či bol niekto z týchto Druhovatikánskych nárokovateľov na trón po falošnej voľbe protipápežom (resp. antipápežom) sa dá ísť dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je, že si človek s katolíckou vierou, nasledujúc Cirkev a jej katolícke učenie, jednoznačne povie, že pohanská modloslužba, napr. modloslužba Františka alebo Jána Pavla II., ale aj Benedikta XVI. (viď obrázky nižšie), sú jasným odpadnutím od viery vonkajším znakom. A keďže katolík vie, že heretici a pohania sú mimo Cirkvi, mimo ktorej nieto spása (Extra Ecclesiam Nulla Salus), tak ich odsúdi rýdzo a jednoducho ako heretikov alebo modlárov, hoc mu ešte malú chvíľu môže trvať, než nájde učenie katolíckej Cirkvi o tom, že heretici strácajú svoj mandát (včetne pápežstva) automaticky, tým, že sú verejní heretici. Dôležité katolícke učenie:

Pápež Eugen IV., Koncil z Florencie, „Cantate Domino“, r. 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a hlása, že všetci, čo sú mimo Katolíckej Cirkvi, nie len pohania, ale i židia alebo i heretici a schizmatici nemôžu zdieľať večný život a pôjdu do večného ohňa, ktorý bol pripravený pre diabla a jeho anjelov, pokiaľ sa nepripoja k Cirkvi pred skončením ich životov…“Pápež Inocent III., Eius exemplo, 18. december 1208: „Srdcom veríme a ústami vyznávame jednu Cirkev, nie z heretikov, ale svätú, rímsku, katolícku a apoštolskú Cirkev, mimo ktorej, veríme, že nikto nie je spasený.“Sv. Róbert Bellarmín, Kardinál a učiteľ Cirkvi, De Romano Pontifice, II, 30: „Pápež, ktorý je očividným heretikom, automaticky (per se)[poznámka: per se znamená samo od seba] prestáva byť pápežom a hlavou, rovnako ako automaticky prestáva byť kresťanom a členom Cirkvi. Preto môže byť súdený a potrestaný Cirkvou. Toto je učenie všetkých starých otcov, ktorí učia, že očividní heretici okamžite strácajú všetku jurisdikciu.“Sv. František Saleský (17. st.), Doktor Cirkve, The Catholic Controversy, str. 305-306: „Teraz, keď on [pápež] je explicitne heretik, upadá ipso facto zo svojho postavenia a mimo Cirkev…“Sv. Róbert Bellarmín, De Romano Pontifice, Kniha II., 30, ohľadom súdenia tých, ktorí sú heretici: „ … lebo človek nie je viazaný alebo schopný čítať srdcia, ale keď vidia, že niekto je heretik jeho vonkajšími znakmi, súdia ho byť heretikom rýdzo a jednoducho, a odsúdia ho ako heretika.“Canon 188.4, 1917 kód kanonického práva (1917 Code of Canon Law): „Sú isté príčiny, ktoré znamenajú nevyslovenú (tichú) rezignáciu z úradu, ktorej rezignácia je prijatá vopred operáciou práva, a preto je od tej chvíle efektívna bez žiadnej deklarácie. Tieto príčiny sú… (4) keď verejne odpadol od viery.“

Druhý spôsob, ktorý sa dotýka i vyššie zmienenej Bully pápeža Pavla IV. (hoc nie je naprosto nevyhnutné ísť podľa druhého spôsobu, ak ľudia idú podľa prvého spôsobu), je v tom, že stačí dokázať, že heretik, ktorý sa tlačí na post pápeža (napr. taký František) bol neveriacím heretikom pred svojím zvolením; a treba dodať, že je jedno aká dlhá doba ubehne od takéhoto „zvolenia“. Alebo, ak to chcete ešte inak: stačí podľa druhého spôsobu dokázať, tak ako Bulla radí, že uzurpovač bol kacírom pred svojim menovaním. A samozrejme to nie je úplne nevyhnutné, lebo vidno, že František je naprosto otvorený odpadlík od viery (viď. prvý spôsob).


19. jún rok 2006, Beroglio dostáva „požehnanie“ od protestantského „televanjelistu“ v Luna Park Stadium, Buenos Aires, Argentína. (Zdroj: traditioninaction.org, odkaz – nekatolícka stránka)

Toto, čo je vidno na obrázku, je brané ako otvorené kacírstvo a aj zosmiešňovanie katolíckej Cirkvi, lebo týmto jasne dáva Bergoglio najavo, že protestanský „televanjelistický“ kacír a falošný pastor, ktorý odmieta mnoho dogiem vrátane pápežstva, eucharistie, spovede, a odmieta aj mnoho iných katolíckych učení, má podľa Bergoglia právomoc požehnať ostatných. Bergoglio prijal kacíra, že je v Cirkvi Krista, tým, že od neho obdržal „požehnanie“. Len na základe tohto by Bergoglio nemohol byť zvolený za pápeža, presne tak, ako pápežska Bulla Pavla IV. hovorí.

Ale niekto by mohol dať námietku „Že a čo keď sa Bergoglio zriekol tohto kacírstva pred menovaním do svojho pápežského úradu?“ Odpoveď: Nikdy sa František nezriekol verejne svojho falošného ekumenizmu, práve naopak, presvedčenia, ktoré mal ohľadom falošného ekumenizmu pred falošnou voľbou na pápeža, tak ich ešte viac realizoval už potom ako uzurpovač a protipápež. Povedzme, pre vec argumentu, žeby sa ich aj zriekol pred samotnou voľbou; nuž teda tak, jak je ale vidno nižšie, Bergoglio potom, už ako antipápež František, naplno razil svoju protestantskú misiu.

Antipápež František, Tlačová beseda počas letu z Arménska do Ríma, 26. jún 2016: „Myslím si, že úmysly Martina Luthera neboli nesprávne… V dnešnej dobe, luteráni a katolíci, a všetci protestanti, sa zhodujú v doktríne ospravodlivenia: v tejto veľmi dôležitej otázke sa [Luther] nemýlil.“

Toto je jasné kacírstvo. Katolícka Cirkev odsúdila nebiblickú herézu (sola fide) Martina Luthera o ospravedlnení a celkovo Lutherove nové falošné evanjelium. František je kacír a protipápež.

List Jakubov 2:24: „Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery.“

 

 


Tuná vidno, že už ako „pápež“ dostáva „požehnanie“ od laika a anglikánskeho „arcibiskupa“ z Canterbury, Justina Welbyho, 16. júna 2014 = odpadnutie od viery. (Zdroj: vatikankatolicky.com, z článku s názvom Luteránsky antipápež)

Nuž, antipontifikát Františka sa v nasledovných riadkoch ukáže ešte horší.

Antipápež František, piatok, 18. november 2016 – L’O S S E RVATOR E ROMANO: „Na záver, zjednotenie sa není absorpcia – pričlenenie sa. Kresťanská jednota nerobí ekumenizmus do druhej strany, skrz to, že niektorí (tí ostatní) by mali zavrhnúť históriu svojej viery, (kresťanská jednota) netoleruje konvertovanie  –  to by som radšej nazval jedom pred cestou ekumenizmu.

Wáu! Antipápež doslova hlása nové a falošné evanjelium, keď nazýva snahu o šírenie kresťanstva jedom.

Jorge Bergoglio: „Sme všetci bratia, lebo máme obaja pečať Boha na našich srdciach“ – 15. Apríl 1998, Buenos Aires, na stretnutí so Židmi. [Poznámka: pečať Boha je krst, ktorý Židia nemajú a odmietajú]Jorge Bergoglio v knihe publikovanej v r. 2010: „Pán dodržuje slovo. Neodmietol ich. Cirkev oficiálne uznáva, že ľudia Izraela (t. j. Židia) zostávajú vyvolenými. Nikde sa nehovorí, že „prehrali ste, a je to teraz na vás“ – je to uznanie izraelského národa. To je najodvážnejší krok k akému prispel II. vatikánsky koncil. [Poznámka: prispel cez Nostra Aetate.]“ – Kniha Heaven and Earth, autori Bergoglio a rabín Skorka, str.188

 

 


Na obrázku je František, kde ešte ako „kardinál“ zapaľoval židovský svietnik, menoru, na oslavu židovských sviatkov v r. 2012 – odpadlíctvo. (zdroj: foxnews.com, originál: AP/NCI-Emanue El)

Sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologica, Pt. I-II, Q. 103., A. 4:
„Všetky ceremónie sú vyznaním viery, v ktorých vnútorné uctievanie Boha pozostáva. Teraz, človek môže urobiť vyznanie vnútornej viery činom a takisto slovami: a keď v akejkoľvek z nich spraví falošné vyznanie, hreší smrteľne.Sv. Tomáš Akvinský, Summa Theologica, Pt. II-II, Q. 12, A. 1, Obj. 2: „ … keby sa niekto… klaňal pri hrobke Mohameda, bol by braný ako odpadlík.“

Zapálenie židovskej menory, čin, ktorý Bergoglio urobil viackrát, pozostáva z jeho vnútornej viery a presvedčenia, že židia (t. j. nasledovníci Judaizmu) sú v poriadku, keď nasledujú svoje ceremónie a falošné náboženstvo, ktoré vyslovene popiera Ježiša Krista ako mesiáša. Legitímne možno povedať, že Bergoglio je praktizujúci žid (praktikant judaistickej viery).

Pápež Eugen IV., Florentský koncil, r. 1441, ex cathedra: „Svätá Rímska Cirkev pevne verí, hlása a učí, že záležitosti týkajúce sa Starého Zákona; ktoré sú rozdelené do obradov, vzácnych rituálov, obetovania a sviatostí, … príchodom nášho Pána… zanikli a sviatosti Nového Zákona započali… Všetkých preto po onom čase (po zjavení evanjelia), ak nasledujú obriezku a Sabbath a ostatné podmienky zákona, ich Ona [Svätá Rímska Cirkev] vyhlasuje cudzích kresťanskej viere a ani pri najmenšom hodných večnej spásy.“Sv. Ján Zlatoústy, proti Židom, homília prvá: „V každom prípade, Židia vravia, že oni tiež oslavujú Boha. Bože nedopusť, aby som také čosi povedal. Žiaden Žid neoslavuje Boha! Prečo to povedať? Syn Boha hovorí tak. Lebo povedal: „Keby ste poznali môjho Otca, poznali by ste i mňa. Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca.“ Môžem priniesť viac vierohodnejšieho svedka než Syna Boha? Ak teda Židia zlyhali v poznaní Otca, keď ukrižovali Syna; ak zahodili pomoc Ducha, kto by sa nebál natvrdo povedať, otvorene, že synagóga je obydlím démonov? Boh tam nie je uctievaný. Nebesá chráňte! Od teraz zostáva miestom modloslužbárstva. No stále niektorí vzdávajú tomu úctu ako svätému miestu.“

Ďalší, ku ktorému sa dá pristupovať podobným spôsobom ako pri Františkovi, je Benedikt XVI. (Jozef Ratzinger):

Benedikt XVI. (Jozef Ratzinger), Zenit News story, 5. sept. 2000: „My sme v súhlase stým, že Žid, a toto je pravda i pre veriacich ostatných náboženstiev, nemusí znať alebo uznať Krista ako Syna Božieho, aby bol spasený…“ – toto je úplne odpadlíctvo.Heretik Rozef Ratzinger, ešte ako „kardinál“ – jeho kniha Boh a svet 2000, str. 209: „Samozrejme je možné čítať Starý Zákon tak, že nie je namierený ku Kristovi; nie je úplne jasne namierený na Krista. Keď židia nemôžu vidieť sľuby naplnené v ňom, nemožno povedať, že to je len ich chorá vôľa z ich strany, ale úprimne ide o náročnosť textu… Preto sú perfektné dobré dôvody odmietať to, že Starý Zákon odkazuje na Krista a hovoriť „Nie, to nie je to, čo povedal“, a takisto sú dobré dôvody, že (SZ) odkazuje na neho – to je to, o čom je celý rozpor medzi Židmi a Kresťanmi.“ – Komentár: Jozef Ratzinger je podobne slepý a zlomyseľný, ako boli aj Farizeji, ktorí neverili Ježišovým zázrakom a proroctvám, ktoré Ježiš jedno za druhým napĺňal priamo pred ich očami; toto, čo napísal J. Ratzinger, je úplne popretie Mesiáša Ježiša Krista.

Ježiš Kristus, ale hovorí v Evanjeliu podľa Jána 5:39-47 (smerom k Farizejom): „Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. Slávu od ľudí neprijímam, ale vás som poznal, že nemáte v sebe Božej lásky. Ja som prišiel v mene svojho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene, prijali by ste ho. Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?! Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca. Vaším žalobcom je Mojžiš, do ktorého ste vložili svoju nádej. Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, veď on písal o mne. Ale ak neveríte jeho písmam, akože uveríte mojim slovám?!“

Tu na fotke vidno trio antipápežov, ktorí sa šli modliť k Múru nárekov (v Judaizme najviac posvätné miesto) – úplne odpadlíctvo. (Koláž fotografií – ich zdroje zľava: SHP/David Silverman; Flash90/JTA; obrázok braný z Františkovho instagramu)

Pokračovanie o ďalších antipápežoch bude v budúcom článku…

Krátke zhrnutie: Pre spásu musí byť človek katolík, a to znamená tradičný katolík. Po prečítaní článku, človek musí odmietnuť týchto mužov hrajúcich sa na pápežov ako nekresťanov a protipápežov a nesmie byť s nimi v jednom spoločenstve. Zopakujem ešte raz otázku z úvodu článku: Sú títo uzurpovači po II. vatikánskom koncile falošní pápeži, to znamená protipápeži? Odpoveď je celkom jednoznačne: Áno! A teda nemáme pápeža a je stav sedevacante: pápežsky stolec je voľný. Dodám: človek, ktorý ich bude tvrdošijne obhajovať a bude s nimi v jednote, poputuje naveky do pekla. A človek, ktorý nevidí problém v tom, čo si prečítal o odpadlíctvach týchto mužov (a aj videl na vlastné oči), skrátka nemá katolícku vieru a je v diabolskej hmle. Pre ľudí, ktorým nie je Ježiš Kristus ukradnutý a ktorým taktiež nie je ukradnutá spása a katolícke učenie, tak by sa mali modliť Ruženec, ak sa dá 15 dekád denne a Zdravas Mária regulérne počas dňa a aj pozerať si duchovné dokumenty na vatikankatolicky.com, a takisto aj čítať duchovné čítanie (napr. knihu O pravej úcte k Panne Márii od sv. Ľudovíta z Montfortu; alebo knihu Imitácia Krista od T. Kempenského; alebo Summa Teologická od sv. Tomáša Akvinského; alebo Kázne farára z Arsu od sv. Jána Vianneyho pre vymenovanie aspoň zopár.) Ľudia, ktorí vychádzajú zo sekty II. vatikánskeho koncilu a sú otvorení pravde, by si mali naštudovať tieto kroky ku konvertovaniu na katolícku vieru.

Ježiš Kristus je Boh, a Židia a aj títo odpadlíci, ktorých ste videli na fotkách, títo protipápeži, ho odmietajú. Mimo Cirkvi nieto spása, a to je dogma, ktorá je silne a pravidelne napádaná už vyše 100-150 rokov. II. vatikánsky koncil sa nestal zo dňa na deň, ale predchádzalo tomu dlhoročné odmietanie neomylných dogiem Cirkvi a zlomyselnosť mnohých ľudí. Žijeme v posledných dňoch Veľkeho odpadnutia [2 Tes. 2:3], ktoré bolo prorokované. Boh toto nehal dopustiť ako spravodlivý trest za hriechy ľudstva a nevieru. Zdroj encyklík a výrokov, ktoré boli použité v tomto článku, nájdete na stránke Kláštora Najsvätejšej Rodiny – vatikankatolicky.com.

Kristian Keller
Sedesvakantista

Globálny parazit je pohoršený nad správaním Ruska

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info