fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
Blogy

Ak chceš udržať mier, musíš mať nabité!

Judita Laššáková / Redakcia HD

Túto vetu som svojho času počula od Maxa Kašperů. Okrem toho, že bol do Českej knihy rekordov zapísaný pred deviatimi rokmi ako držiteľ najväčšieho počtu vysokoškolských titulov, je to aj gréckokatolícky kňaz. Možno by sme sa mohli zamyslieť nad tým, čo to o nás vypovedá, keď niečo takéto vysloví kňaz. 

„Cvičné“ manévre na rusko-ukrajinských hraniciach sú dôkazom hlbokej pravdy tohto výroku. Mnohí to komentujú z rôznych pohľadov. Ten pohľad buď vychádza z toho, či sú naklonení Spojeným štátom americkým, alebo či skôr inklinujú k Ruskej federácie. Niektorí sa k tomu stavajú tak, ako sa k tomu postavila EÚ slovami svojich zástupcov. Charakteristickou črtou týchto pohľadov je „hlboké znepokojenie“. Toto slovné spojenie by vyjadrovalo pravdu, keby sa rokmi nestalo úplne sprofanovaným klišé. 

Rusko a jeho prínos pre svet

Svojho času vyhlásila Madeleine Albrigthová, pôvodom Češka, že je „nespravodlivé, že Sibír patrí iba jednej krajine“. V Ruskej federácii s rozlohou cca 17 miliónov km2 žije 8 percent celkovej populácie sveta. Patrí jej však skoro 20 percent celosvetového nerastného bohatstva. Opis tohto federálneho zoskupenia by vydal na viacero strán. Chcela by som však podotknúť jednu vec. Mnohí sa na tento celok pozerajú prizmou Kremľa a kritiky jeho politiky. Netvrdím, že je to štátne usporiadanie, v ktorom by som chcela žiť, ale zásadne nesúhlasím s tými, ktorí Rusko a Kremeľ iba a výlučne kritizujú.

Viacerí odborníci tvrdia, že od Ruska a Rusov sa niet čo učiť. Tak toto je z môjho pohľadu čistá demagógia. Obdivovať Rusko za jeho prírodné bohatstvo je síce namieste, ale tento aspekt je daný. Čo však je možné na tejto krajine obdivovať a za čo jej ako svet môžeme byť a aj by sme mali byť vďační, je jeho kultúrne bohatstvo. Od Puškina, cez Dostojevského, Gogoľa, Čajkovského, pokračujúc Solženicynom, k mnohým ďalším a ďalším. 

Rusko ako hrozba

Mnohí sa vyjadrujú, že Rusko je hrozba. Nie som v takej pozícií, do akej sa štylizujú niektorí politici. V kauze otravy Skripaľa a jeho dcéry vyhlasovali, že príkaz išiel z Putinovej administratívy. Dokonca od samotného Putina. Ja na rozdiel od nich som nikdy nestála v jeho kancelárii a nikdy som prezidenta Ruskej federácie nepočula nahlas vydávať akýkoľvek rozkaz. Nieto ešte konkrétne na likvidáciu uvedených dvoch osôb. Avšak súhlasím s nimi v tom, že Putin je hrozba. No iná, ako to mnohí interpretujú.

Rusko a jeho druhá najdlhšia hranica

V zemepise som nikdy nevynikala. Preto ďakujem svojim učiteľom za to, že ma naučili takú triviálnu vec, aby som si v prípade neistoty pozrela na atlas sveta. V tom obrovskom množstve susedov, ktoré tento štát má, sa vyníma práve Čína. Predovšetkým hranica, ktorá tieto dva štáty delí. Rusko so svojím HDP je na tom 8,5 krát horšie ako Čína. Kým Čína sa v rôznych rebríčkoch pohybuje v prvej trojke svetových ekonomík, Rusko je na desiatom až dvanástom mieste. V prepočte na obyvateľov sú však tieto čísla priaznivejšie skôr pre Rusko, pretože má 10 násobne menej obyvateľov ako Čína.

Čínska ľudovodemokratická republika ekonomicky napreduje. Jej podiel na trhu je stále väčší a väčší. Dalo by sa aj tvrdiť, že je to tak preto, lebo si z autorského práva nerobí práve ťažkú hlavu. Druhou možnosťou je to, že už aj jej predstavitelia sa naučili, že svoje najlepšie mozgy musia ťahať domov peniazmi. Často totiž do zahraničia poslaní študenti ostali tam, kde študovali. Domov sa nevrátili. Dnes sa už situácia rapídne zmenila, i keď ani toto nie je pravidlo. 

Bežecké“ preteky v prípade zrútenia sa systému do seba

Jedno, s čím Čína nemôže súťažiť so zvyškom sveta, je jej nerastné bohatstvo. Teda lepšie povedané jej neexistujúce nerastné bohatstvo. Aspoň z pohľadu jej produkcie a nutnosti túto produkciu aj surovinovo zabezpečiť. Preto tí, ktorí sa na mapu sveta pozrú, vidia „hrozbu, ktorú predstavuje Putin“. Putin ako tak drží Ruskú federáciu pokope. Jednotlivé samosprávne celky, vzdialené na hony od Kremľu, a teda ďaleko od kontroly, by sa v prípade slabšieho lídra štátu mohli zrútiť samé do seba. V takomto prípade by mohli nastať doslova a do písmena bežecké preteky zo západu a z východu, kto bude skôr na Sibíri a obsadí tento kus veľmi bohatej zeme.

V prípade pádu „Putinovho režimu“, ako to mnohí nazývajú, je skôr obava z toho, že k nerastnému bohatstvu sa dostane krajina, ktorá potom ekonomicky prevalcuje celý svet. Niežeby na to nemala našliapnuté už teraz. No s bohatstvom Ruskej federácie by to bolo podstatne ľahšie. Získať takúto prevahu by totiž mohlo znamenať aj to, že sa dostane do pozície svetového lídra aj v iných oblastiach. A keďže zrovna dodržiavanie ľudských práv nie je silnou doménou Číny, takáto prevaha neveští do budúcnosti nič dobré. 

Skratky a slogany

Takže, ak sa v budúcnosti stretneme so skratkou, že „Putin je hrozba“, je možné predpokladať, že je to len určitá forma sloganu. Pretože Putin je hrozbou, ak neudrží Ruskú federáciu ako celok. Ak niekto nie je schopný zapamätať si aj druhú časť súvetia, je dosť možné, že pravá podstata tohto problému je skrytá aj pred ním. Horšou variáciou by bolo, ak by to niekto zámerne zamlčiaval. Tak by totiž bolo možné konštatovanie, že zbytočne štve národy proti sebe. 

Je len na škodu nás všetkých, že v 21. storočí nie sme schopní spolu otvorene komunikovať. Naše názory sa môžu rôzniť, ich interpretácia a vzájomná kritika by však nemala podliehať hysterickému urazeniu sa, ale rozumnej výmene názorov s principiálnym zotrvaním na tých svojich, ale aj ich zmenou, ak sa zmenia samotné východiskové podmienky. Tolerancia iného názoru, jeho akceptácia je prvým krokom k zmiereniu a možnému pokroku vo vzájomných vzťahoch a k zlepšeniu postavenia jedinca v spoločnosti. 

 

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info