Cez Slovensko sa presúvajú zahraničné vojenské konvoje, čo prekáža aj Eduardovi Chmelárovi. V statuse sa zamýšľa nad tým, kam a prečo sa ozbrojené sily cudzích štátov sústavne presúvajú cez naše územie jedným smerom.

Eduard Chmelár je nielen slovenský historik, politický a mediálny analytik, ale aj publicista a aktivista, ktorý zvykne reagovať na rozličné témy týkajúce sa zahraničných, a najmä amerických, aktivít na našom území. Inak to nie je ani teraz, keď presuny zahraničných vojsk kritizuje na sociálnej sieti

Cudzie ozbrojené sily sa cez naše územie presúvajú iba jedným smerom

„Stalo sa už temnou tradíciou, že prakticky každý piatok nám Naďovo ministerstvo obrany oznamuje presuny amerických vojsk cez naše územie. Aj ďalší týždeň nás ich čaká sedem. V tejto súvislosti však upozorňujem, že ak si vláda myslí, že toto formálne oznámenie stačí, je na veľkom omyle. Máme právo na transparentné informácie o tom kam a prečo sa ozbrojené sily cudzích štátov sústavne presúvajú cez naše územie jedným smerom a späť sa nevracajú. Tým skôr, že sa množia informácie o pripravovanej ofenzíve na Donbase a obavy z rozpútania novej vojny sú oprávnené,“ začína status Chmelár.

Žiada všetkých slaboduchých propagandistov, aby si odpustili recitovanie fráz, že sme členmi NATO alebo mu citovali ten článok Severoatlantickej zmluvy, ktorý nám predpisuje bezvýhradný súhlas s presunom cudzích vojsk cez naše územie. „Nenájdu ho, takže tichučko,“ píše Chmelár.

Byť spojencom neznamená byť podľa Chmelára vazalom a vo všetkom sa podriadiť iným. „Je to dobrovoľný zväzok suverénnych štátov, ktoré majú právo na ochranu svojho vzdušného i pozemného priestoru. Ak spojencom vystavujeme bianco šek a na nič sa nepýtame, niečo nie je v poriadku,“ konštatuje historik a politický analytik.

„Práve dnes máme jedno nenápadné výročie. Pred 80 rokmi sedeli v bratislavskej kaviarni Štefánka mladý politik Gustáv Husák, básnik Laco Novomeský a maliar Štefan Bednár. Rozprávali sa o správach, že cez naše územie sa na východ presúvajú nacistické vojská. Laco Novomeský sa bál vojny, ale Husák ho upokojoval, že na Rusov si netrúfnu, že by to bolo šialenstvo. O tri mesiace nacistické Nemecko prepadlo Sovietsky zväz a začala sa Veľká vlastenecká vojna,“ vracia sa Chmelár v našej histórii poriadne ďaleko.

Bezvýhradná dôvera v zámery Spojených štátov je strašne nebezpečná

Ako historik vie, že paralely pokrivkávajú, ale vždy na ne treba pamätať. „A aj nás za posledných sto rokov neprepadli a neokupovali nepriatelia, ale naši spojenci – v roku 1944 nacistické Nemecko a v roku 1968 Sovietsky zväz,“ píše Chmelár, podľa ktorého je bezvýhradná dôvera v zámery Spojených štátov strašne nebezpečná.

„Je trápne, ak americký prezident Joe Biden nazve ruského prezidenta Vladimíra Putina zabijakom. Ak totiž začneme bilancovať, musíme dospieť k záveru, že Joe Biden, ktorý ako senátor či viceprezident podporoval vojny v Iraku, Sýrii či Jemene, je masový vrah - a Spojené štáty, ktoré majú od konca druhej svetovej vojny na svedomí 30 miliónov mŕtvych, sú teroristickým štátom číslo jeden,“ pripomína Chmelár vojnové skutky USA.



„A to nie je všetko. S odporom som zaznamenal, že nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas uvítal jasné vyjadrenie USA o Rusku. Človek by čakal, že títo hulváti sa budú za svoje vulgárne správanie hanbiť, že budú tieto urážky prekrúcať, zľahčovať, popierať, ale že im budú tlieskať? Tomuto svetu vládnu treťotriedni primitívi,“ konštatuje znechutene Chmelár.

Pokojnú reakciu Vladimíra Putina považuje za odpoveď štátnika. „Ešte aj turecký diktátor okomentoval Bidenovu urážku, že jeho výrok na adresu Putina nie je hodný hlavy štátu,“ dodal Chmelár, ktorý žiada naše ministerstvo obrany v zmysle ústavou i zákonom garantovaného práva na informácie, jasné a transparentné informácie o tom, kam smerujú cudzie vojská cez územie Slovenskej republiky, za akým účelom tam idú, či neexistoval iný menej okázalý spôsob presunu a kedy sa budú vracať späť.

„V opačnom prípade budeme spoluzodpovední za to, čo sa chystá,“ končí status Chmelár.