Komentár Jekateriny Sažnevovej (Moskovský komsomolec)

Pribúdajú indície, že smrtiace následky vakcíny AstraZeneca pochádzajú z rakovinových a potratových buniek, na ktorých „pestovali“ adenovírus pochádzajúci od šimpanza.

Vo svete pokračuje s vakcínou AstraZeneca. Prisudzujú jej spôsobenie smrti a komplikácie po očkovaní u niekoľkých desiatok osôb. Dôvodom oficiálnej „vyššej moci“ ale môžu byť zvláštnosti rady ABV 5300 a ABV 2856. Nie je s ňou niečo v poriadku?

V posledných dňoch boli podobné zaznamenané v Dánsku, Nórsku, Taliansku, na Islande a Cypre, v Rakúsku, Litve, Luxembursku a Lotyšsku.

Pomer „rizika a prínosu“ je prekvapivo stále v prospech vakcíny

Pre každý prípad tucet krajín EÚ dočasne pozastavilo používanie tejto vakcíny. Zástancovia očkovania dokonca tento prístup označili za „opatrný“. „Pomer rizika a prínosu je stále v prospech vakcíny,“ hovorí Stephen Evans, profesor farmakoepidemiológie Školy hygieny a tropickej medicíny v Londýne.



Čo sa teda mohlo stať v spoločnosti AstraZeneca? A prečo napriek chýbajúcim výsledkom vyšetrovania Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) kategoricky popiera existenciu súvislosti medzi očkovaním vakcínou a tvorbou krvných zrazenín. Čo mohlo viesť k tak smutným výsledkom?

Odborníci tvrdia, že ak samotný SARS-CoV-2 spôsobuje krvné zrazeniny, potom u určitej kategórie ľudí môže vektorová vakcína tiež spôsobiť krvné zrazeniny a tromboembolizmus. Stačí pri používaní vakcíny doplniť pokyny a obmedziť okruh osôb, ktorým ju možno odporučiť.

Smrť „po očkovaní“ vraj neznamená „kvôli očkovaniu“

A teraz to začína byť veľmi zaujímavé … Ukazuje sa, že na získanie adenovírusu pre vektorovú vakcínu, ktorou je AstraZeneca, je potrebné nakaziť bunky živého ľudského tela práve týmto adenovírusom.



V prípade AstraZeneca bol adenovírus odobraný šimpanzom. Ale na akej bunkovej kultúre ho následne rozmnožili? To zďaleka nie je nová technológia. Údajne sa na tieto účely používajú napríklad bunkové kultúry väzňov. Najčastejšie ale pacientov s rakovinou. Ich bunky sú vraj na to ideálne. Pretože práve tie sa môžu nekontrolovateľne množiť.

HeLa

Najslávnejšia bunková línia, ktorá sa používa pri vývoji nových druhov liekov, pochádza z mladej ženy, ktorá zomrela na rakovinu. Volala sa Henrietta Lacks. Zomrela presne pred 70 rokmi.

Henrieta bola černošská Američanka. Presne 1. februára 1951 ju prijala nemocnica Johnsa Hopkinsa. Lekárska diagnóza bola v tom čase nemilosrdná. Rakovina krčka maternice. O osem mesiacov neskôr zomrela. Mala iba 31 rokov. Lenže, zatiaľ čo bola Henrieta v Hopkinsovej nemocnici, ošetrujúci lekár poslal jej nádor na analýzu.



Ukázalo sa, že rakovinové bunky, označené ako HeLa (skratka pre meno a priezvisko Henrietta Lacks), sa množili dvakrát rýchlejšie ako bunky z normálnych tkanív. Navyše, po určitom počte opakovaní sa program potlačenia rastu vypol. To otváralo v biológii nevídané perspektívy. HeLa bunky boli doslova nezničiteľné.

Keď sa zistilo, že môžu prežiť aj prepravu poštou, dotyčný lekár ich poslal kolegom po celej krajine. Dopyt po HeLa bunkách stúpol.

Od smrti Henriety Lacksovej uplynulo už 70 rokov. No jej nádorové bunky stále používajú na výskum chorôb. Medzi nimi rakoviny a AIDS. Tiež na štúdium účinkov žiarenia a toxických látok, na vypracovanie genetických máp a tiež riešenie množstva ďalších vedeckých problémov. Dokonca leteli do vesmíru. Práve na nich sa uskutočnili aj predbežné experimenty s klonovaním ovce Dolly.



Dnes sú preto v biomedicínskom svete bunky HeLa rovnaké „hviezdy“ ako laboratórne potkany či Petriho misky. HeLa bunky pomohli kultivovať stovky ďalších rakovinových línií. Práve rakovinové bunky sú väčšinou modelmi pre akýkoľvek vývoj v medicíne. Zhubný nádor, ktorý zabil Henrietu, spôsobil, že jej bunky boli potenciálne nesmrteľné a neoceniteľné.

Čo má covid vakcína spoločné s rakovinovými bunkami?

A sme pri AstraZeneca. Adenovírus, ktorý spoločnosť použila, patrí opici. Ale kultivovali ho na ľudských bunkách. Ale na akých? Žeby HeLa? Alebo iného onkologického pacienta?

Odborníci našli a zverejnili zloženie vakcíny na internete: (Rekombinantný ChAdOx1-S) 5 × 10 ^ 10 vírusových častíc. Teda, Rekombinantný replikačne deficitný šimpanzí vektor kódujúci glykoproteín SARS CoV 2 Spike. Produkujú geneticky modifikované bunky ľudskej embryonálnej obličky (HEK 293).

Sú „v tom“ i bunky po potrate?

To znamená, že vírus šimpanza bol jednoduchým spôsobom odoslaný do embryonálnych ľudských buniek. Odkiaľ ich zobrali? Odpoveď je zrejme ľahká. Po potrate. Mal potrat sociálne alebo zdravotné dôvody? Ak boli zdravotné, ktoré genetické chyby plodu mohli spôsobiť ukončenie tehotenstva?



Možno príčina neočakávaných vedľajších účinkov očkovania vakcínou AstraZeneca spočíva práve v tom. V samotných bunkách, ktoré sa použili pri vývoji vakcíny.

Etika zrejme ide v tomto prípade bokom. Milióny „možno“ zachránených ľudských životov za „to“ stoja. Embryonálne bunky z potratového materiálu alebo od umierajúceho pacienta prídu v takom prípade vhod. Ale aké dôsledky ponesú „zachránení“ od „hroziaceho“ nakazenia sa vírusom covid?

Biznis je biznis

V hre je však príliš veľa peňazí, aby sa následkami vôbec niekto zaoberal.

Ale. Chcela by Henrieta Lacksová práve takúto nesmrteľnosť? Mimochodom. Jej pozostalí nedostali za „úspechy“ postavené na jej bunkách ani cent. Rodina bola totiž až príliš chudobná a nevzdelaná, aby si ich právne nárokovala.