HLAVNÝ DENNÍK
Blogy

Medzinárodná súťaž v pokuse o izoláciu vírusu SARS-CoV-2

Peter Weis. Zdroj: Weis a Partners.

Izolácia: Akt odpútania; skutočnosť alebo stav izolovania sa alebo samostatnej existencie; oddelenie od iných vecí alebo osôb; osamelosť. “ Oxford English Dictionary.

Bol, či nebol izolovaný?

Spory o tom, či bol vírus SARS-CoV-2 niekedy izolovaný alebo purifikovaný pokračujú. S použitím vyššie uvedenej definície, zdravého rozumu, zákonov logiky a vedeckého prístupu však musí každý nezaujatý človek dospieť k záveru, že vírus SARS- CoV-2 nebol nikdy izolovaný ani purifikovaný. Z toho dôvodu nemožno nájsť žiadne potvrdenie existencie vírusu. Z tejto skutočnosti vyplývajú nasledujúce logické, racionálne a vedecké dôsledky:

nie je možné popísať štruktúru a zloženie niečoho, o čom sa nepreukázalo, že existuje, vrátane prítomnosti, štruktúry a funkcie akéhokoľvek hypotetického „spike“ proteínu alebo iných podobných korona-proteínov;

genetická sekvencia niečoho, čo nebolo nikdy nájdené, nemôže byť popísaná;

-„Varianty“ alebo mutácie niečoho, o čom sa nepreukázalo, že existuje, nemožno opísať;

nie je možné preukázať, že SARS-CoV-2 je patogén, ktorý spôsobuje ochorenie zvané Covid-19.

Ako správne izolovať

Nasledujúci text v najucelenejšej možnej podobe opisuje správny spôsob, ako izolovať, charakterizovať a demonštrovať nový vírus. Najprv sa odoberú vzorky (krv, spútum, sekrét) viacerým ľuďom (napr. 500) so symptómami, ktoré sú jedinečné a dostatočne špecifické, aby charakterizovali chorobu. Bez zmiešania týchto vzoriek s AKÝMIKOĽVEK tkanivami alebo produktmi, ktoré tiež obsahujú genetický materiál, virológ čistí vzorku pomocou macerácie, filtrácie a ultra-odstreďovaním. Táto bežná virologická technika, vykonávaná v každom virologickom laboratóriu, viedla po celé desaťročia k izolácii bakteriofágov (1) a takzvaných obrích vírusov. Umožňuje virológovi demonštrovať pomocou elektrónovej mikroskopie tisíce rovnako veľkých a tvarovaných častíc. Tieto častice sú izolovaným a purifikovaným vírusom.

U týchto identických častíc sa potom skontroluje jednotnosť fyzikálnymi a / alebo mikroskopickými technikami. Akonáhle je stanovená čistota, môžu byť častice ďalej charakterizované. To by zahŕňalo skúmanie štruktúry, morfológie a chemického zloženia takýchto častíc. Ďalej je ich genetická výbava charakterizovaná extrakciou genetického materiálu priamo z vyčistených častíc a použitím techník genetického sekvenovania, akým je napr. Sangerovo sekvenovanie, ktoré sa tiež používa po celé desaťročia. Potom sa vykoná analýza, ktorá potvrdí, že tieto uniformné častice majú exogénny (vonkajší) pôvod, v súlade s tým, ako je existencia vírusov chápaná, a že nejde o normálny produkt rozpadu odumretých a umierajúcich tkanív (2)(Od mája 2020 totiž mimochodom vieme, že virológovia nepoznajú žiadny spôsob, ako určiť, či častice, ktoré vidia, sú vírusy alebo len normálne produkty rozpadu mŕtvych a umierajúcich tkanív.) (3)

Kauzálna súvislosť s ochorením

Ak sme vykonali všetky vyššie popísané kroky, potom sme plne izolovali, charakterizovali a geneticky sekvenovali exogénnu vírusovú časticu. Stále však musíme demonštrovať, že má kauzálnu súvislosť s ochorením. To sa vykonáva vystavením skupiny zdravých subjektov (zvyčajne sa používajú zvieratá) takému izolovanému očistenému vírusu spôsobom, o ktorom sa predpokladá, že je ním choroba prenášaná. Ak zviera ochorie na rovnakú chorobou, čo má byť potvrdené klinickými a pitevnými nálezmi, potom bolo demonštrované, že vírus skutočne spôsobuje chorobu. Tento proces demonštruje infekčnosť a prenos infekčných agens.

Pri víruse SARS-CoV-2 nebol vykonaný pokus o žiadny z týchto krokov, dokonca neboli úspešne vykonané všetky tieto kroky spoločne u žiadneho takzvaného patogénneho vírusu. Náš výskum naznačuje, že v lekárskej literatúre neexistuje jediná štúdia popisujúca uskutočnenie vyššie popísaného procesu. Namiesto toho virológovia od roku 1954 odoberajú neočistené vzorky od relatívne malého množstva ľudí, často menej ako desiatich, s podobným ochorením. Potom túto vzorku minimálne spracujú a naočkujú takúto nepurifikovanú vzorku na tkanivovú kultúru obsahujúcu zvyčajne štyri až šesť ďalších typov materiálov – pritom všetky obsahujú genetický materiál identický s materiálom, ktorý nazývajú „vírusom“. Predmetná tkanivová kultúra je vyhladovaná a otrávená a prirodzene sa rozpadá na mnoho druhov častíc, z ktorých niektoré obsahujú genetický materiál. V rozpore so zdravým rozumom, logikou, používaním jazyka a vedeckou integritou sa tomuto procesu hovorí v súčasnej vede „izolácia vírusu“. Táto zmes obsahujúca fragmenty genetického materiálu z mnohých rôznych zdrojov je potom podrobená genetickej analýze, ktorá následne v procese počítačovej simulácie vytvorí údajnú sekvenciu údajného vírusu, tzv. in silico genómu.

Nie je potvrdený mikroskopiou

Skutočný vírus nie je nikdy potvrdený elektrónovou mikroskopiou.

Genóm nie je nikdy extrahovaný a sekvenovaný zo skutočného vírusu. Toto je vedecký podvod.

Odpozorovaný jav, že nepurifikovaná vzorka – naočkovaná na tkanivovú kultúru spolu s toxickými antibiotikami, bovínnymi fetálnymi tkanivami, plodovou vodou a inými tkanivami – ničí obličkové tkanivo, na ktoré je naočkovaný, je uvedený ako dôkaz existencie a patogenity vírusu. Toto je vedecký podvod.

Ak vám kedykoľvek niekto dá štúdiu vyhlasujúcu, že vírus SARS- CoV-2 bol izolovaný, skontrolujte metodologickú sekciu. V prípade, že vedci použili bunky Vero alebo inú kultivačnú metódu, môžete urobiť záver, že ich proces nebol izoláciou. Počujete potom nasledujúce výhovorky, prečo sa skutočná izolácia nevykonáva:

1) Vo vzorkách od pacientov nebol nájdený dostatok vírusových častíc na analýzu (nízka vírusová nálož)

2) Vírusy sú vnútrobunkové parazity; tieto nie je možné nájsť mimo bunky. Čo to potom fotia?

Ak je tvrdenie v Odseku 1 správne a nie je možné vírus nájsť v spúte chorých ľudí, na základe akých dôkazov sa teda dospelo k záveru, že je vírus nebezpečný alebo dokonca smrteľný?

Ak je tvrdenie v Odseku 2 správne, ako sa teda vírus šíri z človeka na človeka? Bolo nám povedané, že vírus vychádza z bunky a infikuje ostatné. Prečo ho teda nie je možné nájsť?

Je potrebné si uvedomiť, že analyzovanie validity týchto virologických techník a ich záverov nemá za cieľ vyvolať rozpory alebo odvádzať pozornosť nežiaducim smerom. Pravdivé popísanie vyššie zmienených javov je absolútne nevyhnutné na zastavenie otrasného podvodu, ktorému ľudstvo momentálne čelí. Pretože, ako teraz už vieme, ak vírus nebol nikdy izolovaný, sekvenovaný alebo nebolo preukázané, že spôsobuje chorobu, a ak je teda tento vírus imaginárny, prečo teda nosíme rúška alebo respirátory, dištancujeme sa od seba a zatvárame celý svet do väzenia (asi najlepšia forma prekladu lockdownu)?

Patogénne vírusy neexistujú

Napokon, sami vedci svojimi podvodnými metódami nakoniec živia nepríjemnú myšlienku až do preukázania opaku, že patogénne vírusy všeobecne neexistujú. Oni, nie my.

Aké látky sú potom obsiahnuté v prostriedkoch, ktoré sa nepravdivo nazývajú „vakcíny“ a ktoré sú aplikované ľuďom, a aký je ich účel? Toto je najnaliehavejšia a najrelevantnejšia vedecká otázka súčasnosti.

Vypisujeme preto vedeckú súťaž.

Preukážte nám opak. Ktokoľvek. Na Vaše podnety čakajú ozajstní odborníci. A do toho momentu, zrušte, prosím, všetky opatrenia.

Ak totiž raz bude niekto tieto opatrenia spätne posudzovať v trestoprávnej rovine, známe „Ich habe nicht gewusst“ určite stačiť nebude…

A okrem dobrého pocitu bude aj cena. Upresníme. Ak to niekto dá, možno aj Nobelova. Slovensko a Zakarpatie už bolo medzičasom údajne darované…

Autori sú členmi odbornakomisia.sk

So súhlasom Resetheus.org

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info