Vedecký riaditeľ Inštitútu kozmického výskumu Lev Zeleny v rozhovore pre tlačovú agentúru TASS vysvetlil, že ak všetko pôjde podľa plánu, prvé spustenie plavidla do prevádzky bude v roku 2029. „Technické riešenie projektu sa začalo,“ uviedol po stretnutí Ruskej akadémie vied s ruskou vesmírnou agentúrou Roscosmos.

Podľa plánu sú súčasťou ruského programu Venuša najmenej tri samostatné misie, pričom Venera-D bude prvou. Orbitálna stanica bude študovať povrch planéty, atmosféru, vnútornú štruktúru a okolitú plazmu.

Nasledovať budú ďalšie dve cesty v rokoch 2031 a 2034. Posledná prinesie vzorky atmosféry a pravdepodobne aj pôdy späť na Zem.

Bez medzinárodnej spolupráce

Vlani v septembri Roscosmos odhalil, že misia bude vedená ako „nezávislý národný projekt bez rozsiahleho zapojenia medzinárodnej spolupráce“. A to napriek počiatočnej ochote pripojiť sa k NASA.

Naposledy uskutočnila Moskva rozsiahly výskum na Venuši v čase Sovietskeho zväzu, keď sa bezpilotná Venuša-7 stala prvou kozmickou loďou, ktorá mäkko pristála na planéte a prenášala údaje späť na Zem.

Minulý rok sa šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin dostal na prvé stránky novín po tom, čo označil Venušu za „ruskú planétu“, pričom uviedol, že ZSSR urobil najvýznamnejšie kroky pri výskume druhej planéty od slnka. "Naša krajina bola prvá a jediná na Venuši. Naše zariadenie tam bolo a uskutočňovalo výskum. Všeobecne je to živé peklo," uviedol Rogozin. „Misie na Venušu sú súčasťou vládneho programu ruského vesmírneho prieskumu na roky 2021 - 2030.“



Aj keď je Venuša pre Moskvu prioritou, je na relatívne nízkej priečke pre väčšinu národov skúmajúcich vesmír. Aj keď má podobnú veľkosť ako Zem, 97% atmosféry tvorí oxid uhličitý a priemerná teplota je 464 stupňov, čo k životu príliš neprispieva.

Vlani v lete vedci z Cardiffskej univerzity vo Veľkej Británii publikovali dokument, v ktorom sa predpokladá, že v oblakoch Venuše môžu byť živé organizmy. Vedci našli v atmosfére planéty plynný fosfín - látku, ktorá je na Zemi spojená so životom.