Šéf rezortu obrany Jaroslav Naď, ktorý sa netají svojim prozápadným smerovaním a nesympatiami k Rusku, sa po premiérovom predvádzaní s vakcínou Sputnik V rozhodol radšej držať bobríka mlčania! Jeho správanie komentuje portál eReport.

Premiér sa okamžite po prílete vakcíny Sputnik V na Slovensko popýšil na košickom letisku nečakanou dodávkou tejto vakcíny. Očkovacia látka z ruských laborátorií však na Slovensku ihneď vyvolala polemiku a silné pnutie vo vládnej koalícii.

Problémov by medzi koaličnými partnermi bolo hneď niekoľko. Igor Matovič totiž zadovážil vakcínu, ktorú jeden z koaličných partnerov ostro odmieta a označuje ju za geopolitickú zbaň v rukách nebezpečného Ruska. Iní argumentujú tým, že vakcína oficiálne v Európskej únii ešte nie je zaregistrovaná. Premiér si už zlízol za svoje konanie kritiku naprieč širokým politickým spektrom. Minister obrany, ktorý ale neskrýva svoje prozápadné smerovanie zatiaľ netradične mlčí.

Odmlčaný Naď

Minister obrany je známy aj svojou aktívnosťou na sociálnych sieťach. Denne na svojom profile zverejní aj tri príspevky. Človek by si povedal, že po tak vypuklej akcii, ako dodanie vakcíny Sputnik V na Slovensko, doslova „rozbije” svojou aktivitou internet. Opak je ale pravdou.



Posledným príspevkom na Facebooku od ministra obrany je jeho stretnutie s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. No a názor na Sputnik V? Ten by ste na ministrovom profile na internete hľadali márne. Zatiaľ nie je známy žiadny jeho komentár o tento vakcíne. Čo za Naďovou záhadnou odmlkou môže byť?

Vodu káže, víno pije

Politológ Radoslav Śtefančík zanalyzoval Naďove netradičné správanie. Odborník podotkol, že politika je umenie možného a je plná paradoxov, no zároveň aj kompromisov.

„Človek do politiky vstupuje plný svojich pevných morálnych zásad a ideologických presvedčení a vystupuje z nej poškvrnený, zašpinený, často aj zdiskreditovaný. Len veľkí ľudia dokážu v politike zotrvať na svojich zásadách a keď to náhodou nejde, tak radšej odídu sami z politiky. Minister obrany nie je veľký človek. Je to obyčajný politik, ktorý jeden deň vodu káže, druhý deň víno pije. Nie je však prvý, ani posledný. Škoda,” opísal Štefančík.