„Martinovi Klusovi som položil otázku na tému Lučanského samovražda. To predsa nie je vyšetrené. Ale, už aj on isto vie, že to bola samovražda? Neodpovedal mi. Ktosi mi pošepkal, akú mali v UMB radosť, keď odišiel. Tak, aspoň niekto a niekde sa teší,“ píše Ľubomír Motyčka.

Súdruh Facebook

„Konečne poctivá cenzúra,“ píše sarkasticky na sociálnej sieti expert na cestovanie. „Od včera obeda nelajkujem, nekomentujem. Súdruh Facebook zakázal. Na jeden môj príspevok nejaký pán reagoval, že ako sa opovažujem kritizovať štátny orgán. Zasmial som sa a navrhol som postaviť ma za to k múru. A myslím, že tomu udavačovi o to aj išlo. Zablokoval ma, všetko zmizlo. Len na FB sa sa objavilo na 24 hodín no, no, no. Konečne som zažil poctivú cenzúru,“ opisuje Motyčka.



„Jeden priateľ ma vyzýval k jednote. Tak ako za komunistov. K jednote pod vedením Sekty svedkov Matovičových. A do toho viacerí, vraj aby sme my nespokojní poradili ako robiť. Ministrom a vláde. Milí a zlatí roztúžení po rade. Aj to som už zažil za socializmu. Jeden minister sa ma pýtal o radu. Lebo, nestačí len kritizovať. A ja mu na to: Načo ste sa pchali za ministra? Teraz si neviete poradiť. Tak to miesto pustite niekomu inému, schopnejšiemu,“ píše ďalej.

Cenzor Klus

Cenzurujú aj súčasní členovia vlády. Aj s tým má bývalý moderátor Motyčka skúsenosti. „Martinovi Klusovi som položil otázku na tému Lučanského samovražda. To predsa nie je vyšetrené. Ale, už aj on isto vie, že to bola samovražda? Neodpovedal mi. A už som sa nemohol znovu pýtať. Ale dobre. Ktosi mi pošepkal, akú mali v UMB radosť, keď odišiel. Tak aspoň niekto a niekde sa teší,“ neodpúšťa si iróniu cestovateľ.

Motyčka dáva veci do súvisu. „Pridám niečo osobné. Je mi strašne ľúto tých dvoch mladých ľudí. Stali sa obeťou vraždy, ale aj nechutného politikárčenia a stále nekončiaceho satanského tanca na ich hroboch. Verím, že raz sa všetko vyšetrí. Podľa latinského. Kto spáchal zločin? Vinníka hľadajte u toho, kto mal z toho úžitok,“ navádza Motyčka.

Kto chcel umlčať generála Lučanského?

To isté platí podľa neho aj v prípade generála Lučanského. „Kto potreboval aby bol ticho?“ pýta sa. „Už sme si zvykli na to, že história či jej výklad sa menia. V detstve sme sa učili o hrdinských husitoch. V dospelosti sa dostal do rúk dejepis z ľudáckeho obdobia. Husiti tam boli vyfarbení ako zločinci. A teraz Gustáv Husák. Nemal som ho rád Ale, dnes si ho cením,“ napísal. Upozorňuje, že aj novinári aj historici sú predajní a veľakrát uprednostňujú dojmy pred faktami.

Motyčka sa smeje, ako veľa toho zmeškal počas 24-hodinového zákazu na Facebooku. Napríklad aj to, ako Milan Krajniak uvažoval o sile modlitby v roku 1710. „Silu modlenia chápem. Aj ja sa modlím, aby nás Pán zbavil ťažkého trestu tejto vlády,“ napísal Motyčka. „Joj, veľa som zmeškal. A to prešlo len 24 hodín. U nás sa za ten čas udeje toľko hlúposti, až sa človek nestačí čudovať,“ dodáva.

Známy cestovateľ však v negatívnej skúsenosti s cenzúrou nachádza aj to dobré. „V každom prípade som rád, že sa mi stalo to, čo sa stalo. Pripomenulo mi to, že ako za socializmu, aj teraz musím hľadať inotaje, učiť ľudí čítať medzi riadkami, že si treba dávať pozor na udavačov. Takúto cenzúru som ešte nezažil. Vďaka súdruhovia,“ končí príspevok na sociálnej sieti Motyčka.