Ašpirácie konšpirátorov (Pavol Janík)
11 | 02 | 2021 I sefredaktor
K očividným ašpiráciám konšpirátorov patrí úsilie vytvoriť predstavu, že konšpirácie sú len nezmysly nejakých pomätencov, ktoré sú vzdialené faktom, hoci v skutočnosti ide o bežnú profesionálnu činnosť najmä spravodajských služieb. Iniciatíva proti konšpirátorom už dávnejšie vzišla z okruhu pravicových denníkov, ktoré vznikli postupným klonovaním bývalého tlačového orgánu Slovenského ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže. Téme som už neraz venoval pozornosť, ale pokladám ju naďalej za naliehavo aktuálnu. Opäť odhliadnime od toho, že ide o súčasť informačnej vojny i konkurenčného zápasu o podiel na reklamnom trhu, a vecne objasnime podstatu problému.
V pretrvávajúcej kampani sa zjavne slovo konšpirácia nesprávne používa namiesto pojmu dezinformácia. Oba odborné výrazy patria do štandardnej terminológie oficiálnych špionážnych a protišpionážnych inštitúcií všetkých štátov vrátane tých najdemokratickejších.
Najprv sa zamerajme na nepravdivé správy, ktoré majú ovplyvniť určitých ľudí alebo celkovú verejnú mienku. Dejiny mocenského súperenia a špeciálnych služieb sú aj históriou informačného podvádzania. Tento druh pôsobenia sa mimoriadne rozvinul v 20. storočí, keď v štátnych orgánoch vznikli samostatné útvary pre dezinformačné triky a spravodajské hry.
Napríklad – v roku 1936 nemecké tajné služby podsunuli československému prezidentovi Edvardovi Benešovi falošné materiály o zrade sovietskeho maršala Tuchačevského. Beneš podvrhy odovzdal Stalinovi, ktorý na ich základe dal popraviť Tuchačevského a s ním aj významnú časť dôstojníckeho zboru Červenej armády, čo výrazne pomohlo Nemecku pri napadnutí Sovietskeho zväzu.
Alebo – pred júnom 1944 britské a americké letectvo niekoľko mesiacov intenzívne bombardovalo oblasť pri Calais, aby zmiatlo nemecké velenie v tom zmysle, že inváziu spojenci uskutočnia práve v uvedenej lokalite.
Dezinformácie sa šíria všetkými druhmi médií, ústnym podaním, klamlivými aktivitami a doručovaním falošnej dokumentácie. Účinná dezinformácia (aby bola dôveryhodná) obsahuje aj údaje, ktoré sú pravdivé, pravdepodobné alebo možné.
Niektoré kampane sa zakladajú len na pravdivých údajoch, ktoré sa však šíria takým spôsobom, aby vyzneli ako nepravdivé.
Častou formou spravodajskej hry je podsunutie vlastného agenta, ktorý sa iniciatívne ponúkne nepriateľovi. Cieľom je zistiť, ako cudzie služby zareagujú, či ponuku prijmú, aké sú ich priority a prostriedky spojenia, kde majú konšpiračné byty, aké používajú šifry a kódy.
Je to však dvojsečná zbraň, pretože ak spravodajská služba odhalí podsunutie cudzieho agenta, dodáva jeho prostredníctvom špionážnej konkurencii dezinformácie.
Teraz si vysvetlime, čo znamená konšpirácia. Ide o základný princíp výzvedných, bezpečnostných a policajných ustanovizní, ale aj ilegálnych organizácií a skupín všetkých druhov – protištátnych, teroristických, protirežimových či kriminálnych. Stupeň ich utajenia je rozličný, pri najtajnejších sa nezverejňuje ani skutočnosť, že vôbec existujú.
Kľúčovými prvkami konšpirácie sú krycie mená a doklady, konšpiračné byty a utajené spôsoby komunikácie, vytváranie dôveryhodných legiend pre ľudí a objekty či maskovanie prostriedkov na zhotovovanie zvukových a obrazových záznamov. Dôležitý je prvok fragmentácie, čo znamená, že jednotlivé osoby majú prístup len k tým informáciám, ktoré sú nevyhnutné pre plnenie ich úloh.
Legendy sú vymyslené príbehy, ktoré menia ľuďom totožnosť, objektom funkciu a zastierajú spravodajskú činnosť prijateľným vysvetlením.
Predovšetkým sa utajuje príslušnosť osôb k spravodajskej službe. V zahraničí špióni vystupujú ako diplomati, novinári, obchodníci či rozliční experti. Vyzvedačov s diplomatickým pasom chráni imunita a hrozí im len vyhostenie, ale o to väčšiu pozornosť im venujú kontrarozviedky hostiteľských krajín. Nelegálni agenti sa pripravujú aj niekoľko rokov. Najprv ich vysielajú do tretích krajín, aby získali štátne občianstvo, ktoré v cieľovej krajine nevzbudzuje podozrenie a zároveň ospravedlňuje ich nedostatočnú znalosť domáceho jazyka i miestnych reálií.
Takže nijakí románoví a filmoví hrdinovia, ktorí ovládajú všetky jazyky a ich dialekty, ale živí ľudia z mäsa a kostí. Napríklad – sovietsky agent Konon Trofimovič Molodyj, ktorého už ako 11-ročného pod menom Gordon Arnold Lonsdale vyslali do Kalifornie s kanadským pasom. Vrcholom jeho kariéry bola špionáž vo Veľkej Británii, kde vystupoval ako úspešný podnikateľ a za vyvinutie špeciálnej elektronickej zámky ho kráľovná povýšila do šľachtického stavu.
Riadenie spravodajských služieb patrí do kompetencie najvyšších ústavných predstaviteľov, spravidla premiérov, v niektorých krajinách (napríklad v USA či Ruskej federácii) prezidentov. Konšpirácia je prirodzenou súčasťou mocenského pôsobenia. Apriórne odmietanie a spochybňovanie všetkých konšpiračných teórií je teda neopodstatnené. Presnejšie povedané – ide o cieľavedomú manipuláciu verejnosti, ktorá má zrejme uveriť, že stačí sledovať médiá hlavného prúdu, pretože tie vždy uverejňujú výlučne pravdivé, overené a úplné informácie. A to je samo osebe dezinformácia par excellence.
http://pavoljanik.sk
Autor: Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
V pretrvávajúcej kampani sa zjavne slovo konšpirácia nesprávne používa namiesto pojmu dezinformácia. Oba odborné výrazy patria do štandardnej terminológie oficiálnych špionážnych a protišpionážnych inštitúcií všetkých štátov vrátane tých najdemokratickejších.
Najprv sa zamerajme na nepravdivé správy, ktoré majú ovplyvniť určitých ľudí alebo celkovú verejnú mienku. Dejiny mocenského súperenia a špeciálnych služieb sú aj históriou informačného podvádzania. Tento druh pôsobenia sa mimoriadne rozvinul v 20. storočí, keď v štátnych orgánoch vznikli samostatné útvary pre dezinformačné triky a spravodajské hry.
Napríklad – v roku 1936 nemecké tajné služby podsunuli československému prezidentovi Edvardovi Benešovi falošné materiály o zrade sovietskeho maršala Tuchačevského. Beneš podvrhy odovzdal Stalinovi, ktorý na ich základe dal popraviť Tuchačevského a s ním aj významnú časť dôstojníckeho zboru Červenej armády, čo výrazne pomohlo Nemecku pri napadnutí Sovietskeho zväzu.
Alebo – pred júnom 1944 britské a americké letectvo niekoľko mesiacov intenzívne bombardovalo oblasť pri Calais, aby zmiatlo nemecké velenie v tom zmysle, že inváziu spojenci uskutočnia práve v uvedenej lokalite.
Dezinformácie sa šíria všetkými druhmi médií, ústnym podaním, klamlivými aktivitami a doručovaním falošnej dokumentácie. Účinná dezinformácia (aby bola dôveryhodná) obsahuje aj údaje, ktoré sú pravdivé, pravdepodobné alebo možné.
Niektoré kampane sa zakladajú len na pravdivých údajoch, ktoré sa však šíria takým spôsobom, aby vyzneli ako nepravdivé.
Častou formou spravodajskej hry je podsunutie vlastného agenta, ktorý sa iniciatívne ponúkne nepriateľovi. Cieľom je zistiť, ako cudzie služby zareagujú, či ponuku prijmú, aké sú ich priority a prostriedky spojenia, kde majú konšpiračné byty, aké používajú šifry a kódy.
Je to však dvojsečná zbraň, pretože ak spravodajská služba odhalí podsunutie cudzieho agenta, dodáva jeho prostredníctvom špionážnej konkurencii dezinformácie.
Teraz si vysvetlime, čo znamená konšpirácia. Ide o základný princíp výzvedných, bezpečnostných a policajných ustanovizní, ale aj ilegálnych organizácií a skupín všetkých druhov – protištátnych, teroristických, protirežimových či kriminálnych. Stupeň ich utajenia je rozličný, pri najtajnejších sa nezverejňuje ani skutočnosť, že vôbec existujú.
Kľúčovými prvkami konšpirácie sú krycie mená a doklady, konšpiračné byty a utajené spôsoby komunikácie, vytváranie dôveryhodných legiend pre ľudí a objekty či maskovanie prostriedkov na zhotovovanie zvukových a obrazových záznamov. Dôležitý je prvok fragmentácie, čo znamená, že jednotlivé osoby majú prístup len k tým informáciám, ktoré sú nevyhnutné pre plnenie ich úloh.
Legendy sú vymyslené príbehy, ktoré menia ľuďom totožnosť, objektom funkciu a zastierajú spravodajskú činnosť prijateľným vysvetlením.
Predovšetkým sa utajuje príslušnosť osôb k spravodajskej službe. V zahraničí špióni vystupujú ako diplomati, novinári, obchodníci či rozliční experti. Vyzvedačov s diplomatickým pasom chráni imunita a hrozí im len vyhostenie, ale o to väčšiu pozornosť im venujú kontrarozviedky hostiteľských krajín. Nelegálni agenti sa pripravujú aj niekoľko rokov. Najprv ich vysielajú do tretích krajín, aby získali štátne občianstvo, ktoré v cieľovej krajine nevzbudzuje podozrenie a zároveň ospravedlňuje ich nedostatočnú znalosť domáceho jazyka i miestnych reálií.
Takže nijakí románoví a filmoví hrdinovia, ktorí ovládajú všetky jazyky a ich dialekty, ale živí ľudia z mäsa a kostí. Napríklad – sovietsky agent Konon Trofimovič Molodyj, ktorého už ako 11-ročného pod menom Gordon Arnold Lonsdale vyslali do Kalifornie s kanadským pasom. Vrcholom jeho kariéry bola špionáž vo Veľkej Británii, kde vystupoval ako úspešný podnikateľ a za vyvinutie špeciálnej elektronickej zámky ho kráľovná povýšila do šľachtického stavu.
Riadenie spravodajských služieb patrí do kompetencie najvyšších ústavných predstaviteľov, spravidla premiérov, v niektorých krajinách (napríklad v USA či Ruskej federácii) prezidentov. Konšpirácia je prirodzenou súčasťou mocenského pôsobenia. Apriórne odmietanie a spochybňovanie všetkých konšpiračných teórií je teda neopodstatnené. Presnejšie povedané – ide o cieľavedomú manipuláciu verejnosti, ktorá má zrejme uveriť, že stačí sledovať médiá hlavného prúdu, pretože tie vždy uverejňujú výlučne pravdivé, overené a úplné informácie. A to je samo osebe dezinformácia par excellence.
http://pavoljanik.sk
Autor: Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Zdieľať tento článok