Odborník sa pritom odvoláva na správu autoritatívnej americkej organizácie - AHA (American Heart Association). Po covide príde ešte čosi horšie a zdĺhavejšie - pandémia srdcovo-cievnych chorôb.

"Postupne pribúdajú analýzy venujúce sa dlhodobým dôsledkom pandémie covidu. Americká srdcová asociácia pred pár dňami uverejnila štúdiu, podľa ktorej sa v nasledujúcich rokoch v dôsledku pandémie covidu exponenciálne zhorší na celom svete situácia v srdcovocievnych ochoreniach. Tie sú globálne zabijákom ľudí číslo jedna. Je to ďalší supervážny dôvod naviac pre včasnú liečbu a profylaxiu covidu!" Pripomína v statuse na sociálnej sieti analytik Juraj Mesík. Prikladá aj text správy.

"Odborníci tvrdia, že účinky COVID-19 pravdepodobne ovplyvnia kardiovaskulárne zdravie a úmrtnosť na jeho defekty počas mnohých nasledujúcich rokov, priamo, ale aj ako dôsledok zvýšeného rizika súvisiaceho so životným štýlom počas pandémie a po nej." Konštatuje správa Asociácie.

"Celosvetovo v roku 2019 zomrelo na kardiovaskulárne choroby takmer 18,6 milióna ľudí. To odráža 17,1 percentný nárast za posledné desaťročie. V roku 2019 sa vyskytlo viac ako 523,2 milióna prípadov kardiovaskulárnych chorôb, čo je v porovnaní s rokom 2010 nárast o 26,6 percenta" uvádza sa v správe AHA, na ktorú poukazuje Mesík.



Odborníci podľa neho predpovedajú, že globálna záťaž kardiovaskulárnymi chorobami bude v nasledujúcich rokoch exponenciálne narastať s vývojom dlhodobých účinkov súčasnej pandémie COVID-19 .

„COVID-19 si vybral obrovskú daň na ľudskom živote na celom svete a je na dobrej ceste stať sa jednou z troch až piatich najčastejších príčin úmrtí v roku 2020. Jeho vplyv však bude mať priamy a nepriamy vplyv na mieru prevalencie a úmrtí na kardiovaskulárne choroby po celé roky “uviedol Salim S. Virani, MD, Ph.D., FAHA, predseda redakčnej komisie pre štatistickú aktualizáciu 2021 a docent kardiológie a kardiovaskulárneho výskumu na Baylor College of Medicine v Houstone v Texase. „Výskum ukazuje, že jedinečný koronavírus môže spôsobiť poškodenie srdca. Je dôležité tiež vedieť, že ľudia odložili starostlivosť o infarkty a mozgové príhody, ktoré môžu mať za následok fatálne situácie v budúcnosti. “ varuje správa AHA.



Ešte dôležitejšou otázkou budú riziká pre kardiovaskulárne zdravie, ktoré sa zhoršujú zlým životným štýlom, ktorý prevládal počas celej pandémie.

„Nezdravé stravovacie návyky, zvýšená konzumácia alkoholu, nedostatok fyzickej aktivity a psychická izolácia v dôsledku karantény či zákazov vychádzania alebo dokonca strach zo vírusu môžu mať nepriaznivé dôsledky na riziko kardiovaskulárneho zdravia. Budeme musieť sledovať a zaoberať sa týmito trendmi, pretože úplné následky budú pravdepodobne pociťované ešte mnoho rokov. “ Varuje správa, na ktorej posolstvo poukazuje Juraj Mesík.