V tábore v prístavnom meste Arguineguíne na Kanárskych ostrovoch sa na malom priestore v katastrofálnych podmienkach tiesnilo množstvo migrantov. Teraz sa ich podarilo konečne presunúť na iné miesto do stanov a hotelov a nie sú už tak na očiach zodpovedných úradov a turistov, píše v nemeckých novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung Hans-Christian Roessler.
Poslední migranti tak po štvrťroku konečne opustili utečenecký tábor v Arguineguíne na juhozápade Gran Canaria. V záchytnom tábore sa ich donedávna tiesnilo až 2 600, hoci jeho kapacita bola vybudovaná len pre 400 osôb. Jeho preplnenosť bola zlou vizitkou pre preťažené španielske úrady. Od začiatku roka táborom prešlo už 19-tisíc migrantov. Už niekoľko týždňov regionálna vláda na Kanárskych ostrovoch, ako aj organizácie Amnesty International a Human Rights Watch trvali na okamžitom zatvorení tábora.
Podľa Hansa-Christiana Roesslera nebolo na žiadnej trase na jeseň zaznamenaných toľko migrantov smerujúcich do Európy. Ani Taliansko či Grécko v číselnom porovnaní nedokázali konkurovať počtu utečencov smerujúcich na Kanárske ostrovy. Obe krajiny predstavovali „len“ jednu pätinu celkového objemu.
Zhoršujúce sa počasie koncom novembra dávalo tušiť, že počet nových migrantov sa môže dramaticky znížiť. A skutočne, uplynulý víkend ich na Kanárske ostrovy prišlo len 55. V porovnaní s viac ako dvoma tisíckami zo začiatku novembra to bol výrazný úbytok. Ľahšie sa ich podarilo ubytovať v nových stanoch na území viacerých vojenských zariadení, ale aj v nevyužívaných dovolenkových ubytovacích priestoroch.
Využívanie hotelov migrantmi sa však zrejme čoskoro skončí. Ako vyhlásila primátorka mesta Onalia Buenová, táto solidarita potrvá len do 31. decembra a pod pokutou 300 000 eur, v prípade nedodržania nariadenia, sa po tomto termíne musí 6-tisíc migrantov bezpodmienečne presunúť do štátnych zariadení. Nielen úrady sa totiž obávajú, že pohľady na migrantov roztrúsených v hoteloch by mohli uškodiť dobrému menu tejto dovolenkovej destinácie, píše Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Nechceme tu mať Moriu
Podobná výzva zaznela aj zo San Bartolomé de Tirajana, z turistami vyhľadávaných oblastí Playa del Inglés a Maspaloma. Momentálne tu je ale kvôli korone obsadených len 10 percent ubytovacích kapacít, a to napriek sezóne. Veľa hotelov kvôli nedostatku hostí dokonca zatvorili.
Podľa štátnej tajomníčky španielskeho ministerstva pre migráciu Hany Jalloulovej hrozí, že vzhľadom na množstvo migrantov môže v prístavnom meste Arguineguín čoskoro nastať také kritická situácia ako na gréckom ostrove Lesbos.
Ako píše ďalej Hans-Christian Roessler, presunutie migrantov na pevninu sa neplánuje, hoci viaceré španielske regióny prejavili ochotu pomôcť Kanárskym ostrom. Španielska vláda sa obáva, že by to len prilákalo ďalších ľudí. Má preto snahu dostať migrantov späť do ich vlasti. Na azyl či medzinárodnú pomoc má právo len asi desatina z nich. Podľa oficiálnych údajov bolo na Kanárskych ostrovoch podaných v tomto roku len 352 žiadostí o azyl. Azylové konania sú príliš zdĺhavé a väčšina migrantov sa chce podľa možnosti čo najskôr dostať na pevninu, aby si našli prácu.
Španielsko, Taliansko, Grécko a Malta požadujú v súvislosti s migračnou krízou väčšiu solidaritu zo strany Európskej únie. V liste adresovanom Európskej komisii a nemeckej spolkovej kancelárke Angele Merkelovej kritizujú podľa medializovaných správ plánovanú reformu azylového zákona a označujú ju za „nevyváženú“. Nemožno akceptovať, aby celá ťarcha spočívala na pleciach južných krajín, do ktorých prichádza najviac migrantov smerujúcich do Európy. Španielsko a Taliansko preto apelujú na EÚ, aby uľahčila a hlavne urýchlila odsuny migrantov z týchto krajín, dodáva na záver Hans-Christian Roessler v nemeckých novinách Frankfurter Allgemeine Zeitung.