To, že s vyššou telesnou hmotnosťou rastú aj riziká v prípade ochorenia na COVID-19 je už známe. Podľa viacerých štúdií však má obezita za následok aj nižšiu účinnosť vakcíny, píše portál Denníka N.

„Neznamená to, že štíhlym ľuďom sa nemôže nič stať, je to štatistika, ale u obéznych je aj vakcína menej účinná. Netreba na nič čakať a hneď začať chudnúť, ide o život,“ hovorí v rozhovore pre český Denník N obezitológ Jozef Čupka.

Výsledky metaanalýzy, v ktorej autori spracovali dáta zo 75 štúdií o vzťahu COVID-19 a obezity od 400-tisíc pacientov, sú alarmujúce. Lekár Čupka však verí, že sú pre ľudí s nadváhou zároveň silno motivujúce – nie je totiž na čo čakať. „A nie je čo odkladať – ani z hľadiska redukcie hmotnosti zo strany jednotlivých ľudí, ani keď ide o starostlivosť o obéznych pacientov zo strany zdravotného systému či prevencie,“ hovorí Čupka.



Podľa neho sa nám teraz stretávajú dve pandémie. Jedna je metabolická – obezita a druhá infekčná, ktorú predstavuje COVID-19. „Infekčná pandémia ukázala pravú tvár metabolickej pandémie v celej jej závažnosti a rizikách,“ hodnotí odborník.

Závery metaanalýzy prinášajú nekompromisné dôkazy, že s obezitou veľmi silne rastie riziko, že človek na COVID-19 vôbec ochorie. Čupka ďalej pre Denník N vysvetľuje, že v prípade koronavírusu „je obézny človek vo výrazne vyššom riziku, že bude musieť byť hospitalizovaný. A ak bude hospitalizovaný, potom je značne väčšie riziko, že skončí na JIS. A ak skončí na JIS, tak je opäť oveľa väčšie riziko, že to organizmus dostatočne nezvládne“.

Špecifikom obezity a ochorenia COVID-19 tiež je, že u takéhoto človeka sa infekcia prejaví hneď, aj s komplikáciami. Naproti tomu iné pridružené choroby ako cukrovka, vysoký tlak, či nádorové ochorenia, sú až otázkou času. To, kedy vypuknú, závisí od genetického podkladu a tiež od vplyvu životného štýlu a prostredia.



Čupka tiež upozorňuje, že ľudia s nadváhou sú náchylnejší na syndróm akútnej respiračnej tiesne, čo je aktuálne hlavná príčina úmrtia pacientov s novým koronavírusom. „U obéznych ľudí tukové tkanivo zvyšuje zápalové procesy a v kombinácii s vyšším rizikom tvorby mikrozrazenín v krvnom riečisku dýchacích ciest sa upchávajú cievy, kde dochádza k okysličovaniu krvi.“

Aj celková kondícia dýchacieho systému je u obéznych ľudí nižšia. „Dýchame nielen medzirebrovými svalmi, ale z veľkej časti aj bránicou a keď je okolo nej veľa vnútrobrušného tuku, nemá bránica priestor, a tým sa aj znižuje kapacita pľúc,“ uvádza Čupka, ktorý je súčasne i praktickým lekárom.

Nové poznatky podľa neho dávajú zdravotníkom argumenty, ktoré v rukách ešte nemali. „Doteraz obezitu a jej prevenciu aj liečbu práve pre prelínanie estetického vplyvu obezity a zdravotných rizík spoločnosť často bagatelizovala,“ hovorí ďalej s tým, že COVID-19 jasne ukazuje, že jej riešenie už nie je možné odkladať.



Dobrou správou pre ľudí s nadváhou však je, že „každé kilo sa počíta“. Podľa obezitológa je „pre metabolizmus podstatných tých 5 až 10 kíl. Kilo sa síce metabolicky neprejaví, ale je to zásadný a podstatný začiatok“. Poukazuje tiež na dôležitosť motivácie, ktorá by mala prísť „práve teraz hneď“. Čím bude intenzívnejšia, tým je väčšia šanca na zmenu životného štýlu a zotrvanie pri ňom.

V súvislosti s vývojom vakcíny môže byť pre ľudí s kilami navyše nevýhodou, že „pri obezite dochádza k zníženiu funkčnosti imunitného systému“ a je „odpoveď na stimuláciu vakcínou nižšia“. Potvrdzujú to už skúsenosti z očkovania proti chrípke. „Vakcína na COVID-19 tu zatiaľ nie je, ale veríme, že snáď do roka bude. Dovtedy sa aspoň 5-10 kíl schudnúť dá a môže to urobiť v dôsledku veľký rozdiel,“ dodáva Čupka pre Denník N.