Slováci dôverujú ozbrojeným silám, v prípade justície je to naopak
09 | 09 | 2020 I TASR

Zatiaľ čo 72 percent Slovákov dôveruje ozbrojeným silám, v prípade justície dominuje nedôvera na hranici 80 percent. Vyplýva zo z prieskumu, ktorý v marci tohto roku v rámci výroby publikácie Voices of Central and Eastern Europe: Perceptions of democracy & governance in 10 EU countries (Hlasy strednej a východnej Európy: vnímanie demokracie a vlády v 10 krajinách EÚ) zabezpečila organizácia Globsec.


Prieskum na vzorke vyše tisíc respondentov tiež odhalil, že na Slovensku preferuje liberálnu demokraciu 49 percent respondentov, kým v susednom Rakúsku je to až 82 percent. Najvyššiu podporu pre liberálnu demokraciu vyjadrili podľa výsledkov prieskumu respondenti vo veku 35 a ž 44 rokov, tá však následne klesá pri starších generáciách.

„Naša nová štúdia poskytuje bližší pohľad na to, kto na Slovensku je a nie je spokojný s demokraciou v našej krajine. Takáto spokojnosť súvisí s dôverou v inštitúcie ako aj pocitom, že potreby bežných občanov nie sú brané do úvahy politickým systémom. Dôvera voči verejným inštitúciám je však práve v týchto časoch nesmierne dôležitá,” uviedla v tejto súvislosti analytička Globsecu Dominika Hajdu.

Z prieskumu takisto vyplýva, že v priemere 62 percent respondentov na Slovensku si myslí, že tunajší politický systém neberie do úvahy ich potreby. O tom, že každý má šancu v živote uspieť, je presvedčených 47 percent opýtaných. Na rovnakú otázku pre porovnanie pozitívne odpovedalo 72 percent Poliakov, 60 percent Čechov a 52 percent Maďarov.

Ľubomír Vážny v Sociálnej poisťovni skončil
Sociálna poisťovňa má nového riaditeľa Juraja Káčera, minister Krajniak odvolal Vážneho Čítať ďalej
09 | 09 | 2020 | Ivan Brožík


„Pocit odcudzenia a názor, že nezáleží na tom, kto je pri moci, je prítomný najmä u Slovákov s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania. Ľudia s nižším vzdelaním by boli rovnako ochotní vymeniť niektoré svoje základné práva a slobody za iné výhody, ako lepšia finančná situácia či bezpečnosť,” uviedla analytička Katarína Klingová.

Dôležitými faktormi, ktoré vplývajú na postoje Slovákov nielen v otázkach spokojnosti s demokratickým systémom, ale aj v súhlase s rôznymi konšpiračnými teóriami, sú podľa prieskumu vek a dosiahnuté vzdelanie.

„Pozorujeme, že miera viery v konšpirácie medzi respondentami s nízkym vzdelaním sa významne zvýšila oproti roku 2018. V tomto roku napríklad 48 percent respondentov so základným vzdelaním verilo, že o svetových udalostiach rozhodujú tajné skupiny a spolky s cieľom vytvoriť totalitnú svetovládu, dnes je to 61percent,“ dodala Klingová.