fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
ZAHRANIČIE

Začína súd so 14 osobami obvinenými z útoku na Charlie Hebdo v roku 2015

Od útokov v parížskej redakcii satirického časopisu Charlie Hebdo uplynulo už päť rokov / TASR (AP)
Za smrteľný útok na satirický časopis Charlie Hebdo z roku 2015 je vo Francúzsku súdených štrnásť ľudí.
Väčšina z údajných spolupáchateľov je na súde v Paríži, traja sú však súdení v neprítomnosti.
Obvinení sú z pomoci militantným islamistickým útočníkom, ktorí v januári 2015 v parížskej kancelárii Charlie Hebdo zastrelili 12 ľudí.
V súdnej sieni bolo v stredu prítomných jedenásť obžalovaných. Uviedli svoje mená a zamestnanie a všetci potvrdili, že majú v úmysle odpovedať na otázky súdu. Súd sa kvôli pandémii koronavírusu oneskoril takmer o štyri mesiace. Predseda senátu v marci uviedol, že opatrenia počas pandémie vo Francúzsku znemožnili spojenie „všetkých strán, svedkov a odborníkov za nevyhnutných hygienických podmienok“.
Údajní spolupáchatelia sú obvinení zo získavania zbraní a logistickej podpory útoku na kanceláriu Charlie Hebdo zo 7. januára 2015, ako aj z následných útokov na policajta a supermarket Hyper Cacher.
Predpokladá sa, že traja z podozrivých zmizli v severnej Sýrii a Iraku a budú súdení v neprítomnosti. Niektoré správy naznačujú, že najmenej dvaja z nich boli zabití pri bombových útokoch proti skupine Islamský štát (IS). Všetci traja zostávajú predmetom medzinárodných zatykačov.
https://www.hlavnydennik.sk/2020/09/02/amerika-nedokaze-zastavit-narastajucu-nadradenost-ciny-elena-pustovojtova/
V procese je asi 200 žalobcov a očakáva sa, že pozostalí po útokoch budú svedčiť. V pondelok protiteroristický prokurátor Jean-François Ricard odmietol návrh, že pred spravodlivosť stoja iba „malí pomocníci“. „Reč je o jednotlivcoch, ktorí sa podieľajú na logistike, príprave udalostí, ktorí poskytli prostriedky financovania, operačný materiál, zbrane [a] bydlisko,“ uviedol pre rádio France Info. „To všetko je pre teroristickú akciu nevyhnutné.“

Dňa 7. januára 2015 vtrhli dvaja francúzski moslimskí ozbrojenci – bratia Chérif a Saïd Kouachiovci do parížskych kancelárií Charlie Hebdo na Rue Nicolas-Appert a zahájili paľbu na ich zamestnancov. Ozbrojencov nakoniec bezpečnostné sily zabili po zdĺhavom love. Ich obeťami bolo osem novinárov, dvaja policajti, domovník a návštevník.

Desiatky pouličných gangov z Chicaga uzavreli „pakt“ s cieľom zabiť každého policajta, ktorý vytasí zbraň, tvrdí FBI

Pri súvisiacom útoku len o niekoľko dní neskôr džihádistický ozbrojenec Amedy Coulibaly zabil troch zákazníkov a zamestnanca pri obliehaní rukojemníkov v židovskom supermarkete Hyper Cacher v Porte de Vincennes na východe Paríža. Predtým v meste zastrelil policajtku. Bezpečnostné sily nakoniec zaútočili na supermarket, potom ho zabili a oslobodili zvyšných rukojemníkov.
V dňoch nasledujúcich po útokoch z januára 2015 sa milióny ľudí zúčastnili solidárnych pochodov po Francúzsku a po celom svete pod heslom „Je suis Charlie“ (Ja som Charlie). Časopis zahájil súdny proces pretlačením kontroverzných karikatúr proroka Mohameda, ktoré vyvolali protesty vo viacerých moslimských krajinách. Prezident Emmanuel Macron odvtedy obhajoval slobodu tlače a francúzsku „slobodu rúhať sa, ktorá je spojená so slobodou svedomia“.
https://www.hlavnydennik.sk/2020/09/02/sefka-europolu-aj-sef-belgickej-policie-sa-od-umrtia-slovaka-distancuju/

Na začiatku tohto 49-dňového procesu je v súdnej sieni jedenásť obžalovaných, ktorí sedia pod prísnou strážou v dvoch presklených boxoch. Plný rozsah akejkoľvek spolupráce napríklad medzi útočníkmi na Charlie Hebdo a ozbrojencom zo supermarketu nie je vôbec zrejmý. Nie je tiež jasné, aká bola koordinácia s vodcami skupín, ktorým platili vernosť – al-Káida na Arabskom polostrove a Islamský štát. Ďalším aspektom, na ktorý sa bude poukazovať, je súvislosť medzi islamistickým terorom a drobnou kriminalitou na predmestiach s vysokou imigráciou.

Radikálny týždenník bol dobre známy tým, že sa oháňal francúzskym establišmentom a náboženstvom a dlho vyvolával polemiky. Karikatúry proroka Mohameda priniesli zamestnancom vyhrážky smrťou, ako aj 24-hodinovú policajnú ochranu jeho šéfredaktora. V roku 2011 došlo tiež k útoku benzínovou bombou na kancelárie časopisu.

Zabitý redaktor časopisu Stéphane Charbonnier  dôrazne bránil karikatúry proroka Mohameda ako symbol slobody slova. „Neobviňujem moslimov, že sa nesmiali našim kresbám,“ uviedol pre agentúru Associated Press v roku 2012. „Žijem podľa francúzskeho práva. Nežijem podľa koránskeho práva.“ A v utorok časopis znova zverejnil karikatúry, ktoré z nich v roku 2015 urobili cieľ . „Vždy sme to odmietli, nie preto, že je to zakázané … ale preto, že je to potrebné z dobrého dôvodu,“ uvádza sa v úvodníku.
https://www.hlavnydennik.sk/2020/08/28/dokazu-spojene-staty-zabranit-vojenskemu-konfliktu-clenskych-statov-nato-vladimir-malysev/

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info