Smutná vizitka slovenského zdravotníctva aj "na papieri"
25 | 08 | 2020 I Ivan Brožík

“Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.” Športové heslo však nesmie platiť pre takú sféru života, akou je zdravotníctvo. To naše je doslova na chvoste Európy.


Slovenské zdravotníctvo sa v hodnotení Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) spomedzi 25 hodnotených krajín umiestnilo na konci, na naozaj nie čestnom 23. mieste. Hoci - náznak zlepšenia v porovnaní s vlaňajškom tu predsa len je. Výsledky indexu Zdravie za peniaze pre rok 2020 prezentoval analytik INESS Martin Vlachynský a informoval o tom portál glob.sk.

Do hodnotenia sa dostalo 25 európskych štátov. Odborníci posudzovali 23 ukazovateľov, medzi nimi očakávanú dĺžku života, úmrtnosť matiek, spotrebu antibiotík, počet úmrtí na rakovinu, počet zdravotníckych a sociálnych pracovníkov, či počet úmrtí na ochorenie COVID-19 na milión obyvateľov, úmrtnosť na ischemickú mozgovú príhodu, výskyt osýpok či priemernú dĺžku pobytu v nemocnici.

Z pohľadu lekárov je zdravotníctvo pre túto vládu nič iné, len výsmech
Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) je vážne znepokojený vyhláseniami premiéra Igora Matoviča (OĽANO), ako i mediálnou komunikáciou ministerstva zdravotníctva k odmeňovaniu zdravotníkov, ktorí boli v prvej línii počas pandémie ochorenia... Čítať ďalej
18 | 08 | 2020 | TASR


Prvá “päťka”, to je na prvom mieste Island, druhú priečku obsadilo Tliansko, tretiu Španielsko, nasleduje Poľsko a Estónsko. Slovensko sa v absolútnom hodnotení umiestnilo na 23. pozícii z 25 - tich. Martin Vlachynský podľa portálu glob.sk zdôvodnil umiestnenie Slovenska v rebríčku “relatívnymi nákladmi na zdravotnú starostlivosť, marginalizovanými komunitami, nekvalitnými dátami, starostlivosťou o dlhodobo chorých či kvalitou univerzít”.

Analytici vypracovali aj odporúčania, ktoré by pozíciu Slovenska mohli zlepšiť. Podľa nich treba “vyhodnocovať dáta a navrhnúť opatrenia na zníženie novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti, a to najmä u marginalizovaných skupín”. Na Slovensku by sme mali intenzívnejšie predchádzať hospitalizáciám pacientov s hypertenziou či cukrovkou, ide o choroby, ktorých priebeh sa dá pomerne úspešne kompenzovať pri dodržiavaní všetkých postupov ambulantnej liečby.

Odborníci nám odkazujú, že by sme mali “posilniť úlohu výskumu na lekárskych fakultách, prísne sledovať hodnotu za peniaze vrátane liekovej politiky, oslabiť mechanizmy, ktoré neviažu zdroje s kvalitou, napríklad automatickú valorizáciu miezd, ďalej umožniť nákupcom zdravotnej starostlivosti – zdravotným poisťovniam – diferencovať platby na základe kvality poskytovaných služieb”. Význam prikladajú aj výraznému zlepšeniu kvality starostlivosti o dlhodobých pacientov.

Väčšina Slovákov si myslí, že zdravotníctvo je nedostatočne financované a nefunguje dobre
Traja zo štyroch Slovákov si myslia, že slovenské zdravotníctvo je nedostatočne financované. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry MN Force, ktorý iniciovala zdravotná poisťovňa Union. Čítať ďalej
17 | 08 | 2020 | SITA