fbpx
HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER ZAHRANIČIE

Lukašenkovo ​​temné tajomstvo. Politici, ktorí o ňom vedeli príliš, zmizli bez stopy

Jurij Zacharenko (vľavo) a Viktor Hančar zmizli v roku 1999 v Minsku na ulici. / wikimedia

Korupcia, nízke príjmy a dôchodky, nedostatok tovaru v obchodoch, organizovaný zločin a všeobecne veľká kriminalita. Bielorusko v prvej polovici 90. rokov, kedy sa stalo po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislou krajinou, trápili veľké problémy, informuje o tom denník Aktuálně.cz. 

Alexander Lukašenko bol v tom čase poslancom parlamentu, Najvyššieho sovietu Bieloruska. Kolegovia ho zvolili do čela výboru pre boj s korupciou.

Lukašenko si vybudoval imidž politika, ktorý rozumie problémom obyčajných ľudí a má na muške skorumpované elity. S tým šiel do prezidentských volieb v roku 1994 – a uspel. V druhom kole dostal osemdesiat percent hlasov. Vtedy nikto nemal dôvod výsledky spochybňovať. Do jeho tímu sa prihlásilo veľa ľudí, ktorí, rovnako ako voliči, dúfali, že nový prezident stabilizuje ekonomiku, zníži zločinnosť a vybuduje z Bieloruska stabilný demokratický štát. Z Lukašenka sa ale neskôr stal autoritársky politik, ktorý netoleruje opozíciu, kritiku a predovšetkým nedostatočnú lojalitu medzi svojimi ľuďmi, píše ďalej denník Aktuálně.cz.

Ako jeden z prvých to pocítil Lukašenkov premiér Michail Čihir. Liberálna ekonóm a zástanca privatizácie u prezidenta čoskoro narazil. Lukašenko začal naopak presadzovať štátom kontrolovanú ekonomiku a nechcel v Bielorusku veľké súkromné ​​firmy a podnikateľov. Zakladal si tiež na svojom mediálnom obrazu. Čihir neskôr vypovedal, ako ho Lukašenko žiadal, aby nevystupoval v televízii, pokiaľ to nie je nutné. Chcel v nej hovoriť sám, čo sa deje v podstate dodnes, keď krajinu pohltili obrovské protirežimné demonštrácie a štrajky.

Lavrov tvrdí, že niektoré opozičné sily chcú premeniť Bielorusko na druhú Ukrajinu

Čihir vydržal vo funkcii dva roky, potom sa s Lukašenkom rozišiel v zlom a vyhlásil, že ide do opozície. V marci 1999 ho však zatkla polícia a obvinila zo sprenevery a finančných machinácií. Súd mu vymeral podmienečný trest, do politiky sa vrátiť nemohol. Dnes je na dôchodku a chová včely. Niektorí blízki Lukašenkovi spolupracovníci ale v tej dobe dopadli ďaleko horšie.

Zmizol bez stopy

Siedmeho mája 1999 prudko zabrzdil auto na Žukovského ulici v Minsku, vyskočili z neho traja muži a natlačili do auta človeka idúceho po chodníku. Bol ním bývalý minister vnútra Jurij Zacharenka. Zmizol bez stopy, jeho telo sa nikdy nenašlo. Zacharenka si Lukašenko vybral ako svojho prvého ministra vnútra a povýšil ho do hodnosti generálmajora. Čoskoro sa však ich názory začali rozchádzať a Zacharenka v ministerskom kresle vydržal len pätnásť mesiacov. Prezident ho odvolal a následne degradoval do hodnosti kapitána. Zacharenka sa pridal k opozícii, ale problém pre Lukašenka spočíval v tom, že ako bývalý minister vnútra vedel o mnohých veciach, súvisiacich s prezidentom a jeho okolím.

Po mnohých rokoch podľa českého denníku Aktuálně.cz prehovoril v Nemecku o Zacharenkovi bývalý príslušník špeciálnych bieloruských jednotiek SOBR Jurij Garavskij. Uviedol, že títo policajti mali oficiálne v náplni práce potieranie organizovaného zločinu. Práve tím SOBR Zacharenka uniesol, vypočúval a potom jeden z únoscov exministra vnútra zastrelil.

Leščeňa bol by prvým diplomatom, ktorý by získal azyl v SR

Zacharenkova dcéra Jelena, ktorá žije v nemeckom Münsteri, ale hodnovernosť výpovede Garavského spochybnila. Niekdajší príslušník bieloruskej kontrarozviedky Vladimir Borodáč povedal pred niekoľkými rokmi rozhlasovej stanici Rádia Sloboda, že komando, ktoré Zacharenka unieslo, od neho chcelo priznanie, že pripravuje štátny prevrat. Bili ho, mučili a nakoniec zastrelili. Riaditeľ krematória dostal rozkaz telo Zacharenka spáliť a ďalej sa o vec nezaujímať. Oficiálne vyšetrovanie bolo ukončené s tým, že Zacharenka je nezvestný, píše ďalej denník Aktuálně.cz.

Ďalší dvaja mŕtvi

V septembri toho istého roku zmizli bez stopy znovu v Minsku – tentoraz na ulici Fabryčnaja – ďalšie dve osoby. Bývalý vicepremiér Viktor Hančar a jeho kamarát, podnikateľ Anatol Krasouski. Polícia našla za niekoľko dní opustené Hančarove auto a zvyšky skla, na ktorom bola jeho krv. Podľa výpovedí Garavského obe telá odviezli únoscovia do lesa a uložili do pripraveného neoznačeného hrobu.

Hančar bol v roku 1994 členom Lukašenkovho volebného štábu, v bieloruskej vláde sa potom stal vicepremiérom. Rovnako ako Zacharenka ho však nadšenie čoskoro prešlo a vyhlásil, že odchádza do opozície s cieľom zvrhnúť Lukašenka, pretože prezident buduje diktatúru. Na začiatku roka 1999 Hančara zatkla polícia, vo väzobnej cele držal protestnú hladovku. Aj jeho zmiznutie vyšetrovatelia uzavreli s tým, že je nezvestný.

Bieloruská farebná revolúcia bude posledná (Gevorg Mirzajan)

„Nemôžem tvrdiť jednoznačne, že zmiznutie týchto politikov nariadil Lukašenko, pretože priame dôkazy som nevidel, ale rozhodne dôvod zbaviť sa ich mal,“ povedal denníku Aktuálně.cz Bielorus Andrej Ramašeuski, ktorý bol sám v deväťdesiatych rokoch niekoľkokrát zadržaný a väznený za opozičnú činnosť. Podľa neho ako Zacharenka, tak Hančar vedeli o mnohých veciach, ktoré sa diali okolo Lukašenka. V tej dobe tiež zmizlo mnoho ľudí, ktorí sa podieľali na organizovanom zločine.

„Nevylučujem, že práve o týchto akciách mali veľa informácií. Pravda o tom, čo sa stalo, možno nikdy nevyjde najavo. Svedectvo bývalých policajtov a právnikov tajných služieb, ktoré sa v minulých rokoch objavilo, pre mňa nie sú veľmi dôveryhodné,“ dodal podľa denníku Aktuálně.cz Ramašeuski.

Opozícia sa pravidelne snaží každý rok pri výročí zmiznutia takýchto politikov pripomínať ich osud. Na opozičnej internetovej stránke Charter97.org bežal niekoľko rokov odpočet dní, ktoré uplynuli od zmiznutia Zacharenka, Hančara a Krasouského.

Po nich ešte zmizol za nevyjasnených okolností Lukašenkov osobný kameraman a dokumentarista Dmitrij Zavadskij. Siedmeho júna 2000 išiel autom na letisko v Minsku. Späť už sa nevrátil. Jeho vozidlo polícia našla na parkovisku, píše na záver denník Aktuálně.cz.

Stiahnutie vojsk USA z Nemecka a Nord Stream 2 zviazal Washington do jedného uzla (Dmitrij Sedov)

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info