Minimálnu mzdu by bolo v tomto roku vhodné zmraziť a do budúcnosti ju stanoviť vo výške 50 % prognózovanej priemernej mzdy v danom roku. Tvrdia to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií, podľa ktorých by pri takomto nastavení minimálna mzda rástla v súlade s ekonomickými fundamentmi.

Ak podľa inštitútu zostanú v platnosti súčasné pravidlá, môže to mať negatívny vplyv na oživenie hospodárstva."Ak sa budúci rok zvýši minimálna mzda podľa súčasného znenia zákona na 60 % priemernej mzdy z roku 2019, teda na 656 eur, prevládnu negatívne vplyvy vyššej minimálnej mzdy a oddiali sa ekonomické oživenie po koronakríze," konštatuje IFP vo svojej štúdii.

Navrhovaný model tohtoročného zmrazenia minimálnej mzdy a v budúcnosti jej stanovenie ako 50 % prognózovanej priemernej mzdy by pritom podľa analytikov rezortu financií odrážal ekonomické základy, slúžil by ako kotva pre rokovanie medzi odbormi a zamestnávateľmi, obsahoval by autokorekčný mechanizmus a nebolo by potrebné vymýšľať žiadne únikové klazuly v prípade nových kríz.



Naopak, pri zachovaní aktuálnych pravidiel a zvýšenia minimálnej mzdy v tomto roku až o 13 % by podľa inštitútu vôbec nezohľadňoval aktuálny ekonomický vývoj, mal by v čase krízy negatívny efekt na zamestnanosť, pôsobil by na pokles investícií a odďaľoval by tak ekonomické oživenie. Súčasné nastavenie by pritom rovnaké problémy prinášalo v každej kríze.

Štúdia IFP zároveň neodporúča zavádzanie regionálne diferencovanej minimálnej mzdy. "Dôvodom je najmä prehĺbenie existujúcich regionálnych rozdielov a z chudobných regiónov veľký odtok pracovnej sily," uvádzajú analytici ministerstva financií. Takýto model má podľa nich zmysel v krajine, kde sú príliš veľké ekonomické rozdiely, jednotlivé regióny sú dostatočne veľké a majú samostatné trhy práce.