Trump by počas predvolebného závodu mohol podniknúť riskantné kroky, ktoré by viedli k nebezpečnému vojenskému nedorozumeniu s Čínou v ázijsko-tichomorskom regióne. Ironické je, že Trumpove znovuzvolenie by mohlo predísť novej studenej vojne alebo dokonca tretej svetovej vojne, píše vo svojom komentári Artyom Lukin.

Keď budú budúci historici písať kroniky 21. storočia, pravdepodobne označia rok 2020 ako bod zlomu znamenávajúci začiatok rýdzej rivality medzi najsilnejšími svetovými veľmocami - Amerikou a Čínou.

V roku 2020 sa spojili tri vývojové trendy. Prvým je rýchly rast čínskej hospodárskej, technologickej a vojenskej sily, ktorá práve teraz začína súperiť s tou americkou v niekoľkých kľúčových oblastiach. Druhým je pandémia Covid-19, ktorá otriasla už tak krehkým vzťahom medzi USA a Čínou. Tretím je americká prezidentská volebná kampaň, v ktorej Čína figuruje ako hlavný problém a ktorá by mohla dotlačiť aktuálneho prezidenta do riskantnej situácie, v ktorej by podnikol kroky vedúce k vojenskému nedorozumeniu s Čínou v ázijsko-tichomorskom regióne.

Otázne je, kto bude zvolený za amerického prezidenta, pretože to do veľkej miery ovplyvní vzťah týchto dvoch veľmocí, ďalej poznamenáva vo svojom komentári Artyom Lukin.

Konflikt Číny a Ameriky môže byť ešte nebezpečnejší ako studená vojna

Porovnávanie stupňujúcej sa rivality medzi Čínou a Amerikou so sovietsko-americkou studenou vojnou sa stalo veľmi bežným. Niektorí autoritatívni analytici však varujú, že tento konflikt by mohol byť ešte nebezpečnejší ako ten, ku ktorému ho ľudia prirovnávajú.

Wang Jisi, prezident Inštitútu medzinárodných a strategických štúdií na Pekinskej univerzite, sa domnieva, že ,,vzťahy medzi Čínou a USA môžu byť ešte horšie, ako boli vzťahy medzi Sovietskym zväzom a USA."

Wang tvrdí, že aj napriek niekoľkým sporadickým momentom, ako napríklad kubánska raketová kríza v roku 1962, zostali vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom v podstate stabilné viac ako štyri desaťročia. Amerika a ZSSR boli od seba rozdielne nie len v politických smeroch, ale aj v ekonomických a sociálnych, pričom v skutočnosti nemohli navzájom ovplyvňovať svoje vnútorné záležitosti.

"Na rozdiel od tejto skutočnosti, vzťah medzi Čínou a Amerikou trpí násilným rozpojením, ktoré vzniklo po neustálom napredovaní vo vzájomnom angažovaní počas štyroch desaťročí. Sentimentálne a materiálne straty zapríčinené štipľavými hádkami sú nepríjemnejšie, ako obdoba studenej vojny," ďalej poznamenal Wang.



Tento prípad jasne ukazuje, že globalizácia a s ňou súvisiaci rast vzájomnej závislosti, ktorý sa dlho propaguje ako sila medzinárodného mieru, je dvojsečný meč a rovnako ľahko môže otráviť vzťahy medzi národmi.

Kenneth Waltz, jeden z najvýznamnejších teoretikov medzinárodných vzťahov z roku 1970, bystro poznamenal, že ,,úzka vzájomná závislosť znamená blízky kontakt a občas sa objaví konflikt."

"Vzájomne závislé štáty, ktorých vzťahy sú neregulované, musia okúsiť konflikt, ktorý sa občas vyhrotí do násilia. Čína spolu s USA zožali enormné množstvo materiálnych benefitov z vyformovania niečoho s názvom "Chimerica" (China + America = Chimerica)," dodal významný teoretik.

Profesor Avery Goldstein z Pensylvánskej univerzity zasa tvrdí, že ,,vzťah v 21. storočí medzi Čínou a Amerikou obsahuje nezhody, ktoré sú poznamenané starou érou sovietsko-amerického antagonizmu, ale taktiež, predstavuje nové riziká."



Jedným z konkrétnych rizík, na ktoré Goldstein upozorňuje, je to, že hlavným javiskom americko-sovietskej rivality bol stred Európy, zatiaľ čo čínsko-americky konflikt sa sústredí vo vodách západného Tichého oceánu. Na rozdiel od studenej vojny, kde boli základné záujmy USA a Sovietskeho zväzu v Európe dobre vymedzené, presný geografický rozsah životne dôležitých záujmov Ameriky a Číny zostáva v západnom Pacifiku nejasný.

Navyše, aj keď sa americké a čínske sily na západe nevyzývajú priamo, stále hliadkujú, manévrujú a cvičia na miestach, kde sú prítomné obe strany. Goldstein sa obáva, že operatívne zmiešavanie zvýši riziko incidentov, ktoré môžu spôsobiť krízu, ktorá má potenciál eskalovať na väčší vojenský konflikt.

Vojnové incidenty medzi Čínou a Amerikou sa už vyskytli v Juhočínskom mori. Keďže bilaterálny vzťah sa aj naďalej zhoršuje, takéto stretnutia sa môžu stat nebezpečnými. Americká volebná sezóna predstavuje ďalšie riziká. Wang Jisi sa obáva, že v nasledujúcich štyroch mesiacoch až do 3. novembra, môže Biely dom „vytvoriť niekoľko incidentov vo vzťahoch s Čínou, aby ukázal svoje odhodlanie odradiť ich“, čo by mohlo „vyeskalovať do vražedného konfliktu“. Podobné obavy som počul aj od iných čínskych odborníkov, pokračuje vo svojom komentári Artyom Lukin.

Prečo by Čína volila Trumpa

Ak by Peking dostal možnosť voliť, koho by si vybral - Donalda Trumpa alebo Joea Bidena? Napriek všetkým jeho vulgarizmom a impulzívnosti, by bol pre Čínu Trump lepšia voľba. ,,Trump je lepší, pretože dychtí po ekonomických dohodách," ako uviedol nedávno jeden obyvateľ Číny.

Predsa len to môže byt pravda. Trump je viac o peniazoch ako o čistej moci. Peniaze, vďaka ich prirodzenej náture, sú veľmi jednoducho rozdeliteľné, zatiaľ čo moc v celosvetovej politike, sa delí veľmi ťažko. Trumpova priorita je bohatstvo Ameriky, a menej ho trápi udržiavanie štátu ako svetovej dominantnej moci.

Čína chce svoj podiel na globálnej politickej moci. Trump, ak zostane v Bielom dome aj ďalšie obdobie, môže byť ochotný prispôsobiť sa pekinskému úsiliu o geopolitický vplyv a prestíž výmenou za výhodnejší ekonomický vzťah s Pekingom. Inými slovami, Trump je pripravený na veľkú dohodu s Čínou, ktorá by sa usilovala o zvýšenie amerického bohatstva, a to aj na úkor dominancie Ameriky vo svetovej politike.



Na rozdiel od Trumpovho finančného prístupu, Bidenova zahraničná politika je o moci. Ak bude zvolený, bude pokračovať vo washingtonskej dvojstrannej stratégii udržiavania globálnej hegemónie USA, čo takmer nevyhnutne znamená stret s Čínou.

Koniec koncov, bola to Obamova administratíva, kde Biden pôsobil ako viceprezident, ktorý začal „vyváženie“ smerom k ázijsko-tichomorskému regiónu, aby čelil rozširujúcemu sa čínskemu vplyvu. Očakáva sa tiež, že Biden obnoví a posilní sieť amerických aliancií, ktoré Trump neuznáva. Peking sa obáva, že budú revitalizované spojenectvá použité na izoláciu a nátlak na Čínu.

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku a najmä o Čínu, Biden a založenie Demokratickej strany sú v podstate na tej istej stránke ako ich náprotivky v Republikánskej strane. Ak existujú nejaké rozdiely, tak prevažne v štýle, nie vo svojej podstate. Potenciálni republikánski kandidáti na prezidentský úrad, ako napríklad Mike Pompeo, Tom Cotton alebo Marco Rubio, sa správajú voči Číne ako jastrabi. V tejto súvislosti je Trump outsiderom vo vlastnej strane.

Súboj ideológií?

Často sa hovorí, že na rozdiel od sovietsko-americkej rivality nie je napätie medzi USA a Čínou ideologické. Možno to platilo len pred niekoľkými rokmi, ale existujú náznaky, že ideologická konkurencia sa rýchlo vracia. Čínsky stranícky štát pod Si Ťin-pchingom je mnohými považovaný za existenčnú neotalitárnu výzvu voči USA a Západu.

Je to zlé, pretože z historického hľadiska sú to najzraniteľnejšie konflikty týkajúce sa univerzálnych myšlienok a hodnôt - ideologicky veľké hodnoty. Na rozdiel od väčšiny ostatných osobností americkej politickej triedy je Trump rozhodne neideologický. Jeho ideológiou je absencia ideológie, ​​čo je mimochodom jedna vec, ktorú má podobnú s ruským Vladimirom Putinom, ďalším neideologickým svetovým vodcom.

Je iróniou, že opätovné zvolenie Trumpa v novembri 2020 by mohlo byť asi jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť novej studenej vojne - možno dokonca aj tretej svetovej vojne - v rozvíjajúcom sa svete bipolárnosti medzi USA a Čínou.