Komentár Eleny Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)

Plán EÚ vytvára nerovnosť a koncentruje bohatstvo do rúk niekoľkých

Európa bez prízrakov žiť nemôže. Teraz sa po nej túla prízrak jednotnej minimálnej mzdy. Veľkorysý prísľub, najprv 250 miliárd EUR, potom 500 a nakoniec 750 zo strany Európskej komisie, rodí ilúziu toho, že „jednotná Európa“ dnes môže čokoľvek.

Odkúpením dlhov členských štátov EÚ za tých istých 750 miliárd bude Brusel do konca roka dobre premazávať tlačiarenský stroj. Áno, inflácia stúpne; áno, HDP klesne; áno, platiť za záväzky nebude čím, ale to všetko až potom.

Euronews uvádza: „výhody pre členské krajiny sú dnes v tom, že dostanú veľmi lacný úver, väčšinou s nulovou diskontnou sadzbou. Je tomu tak preto, že samotná Európska únia si môže takto dlhodobo požičať za nulové percento.“ Odkiaľ brať? Z ECB, ktorej trezory dopĺňajú členovia Európskej únie.

Najslabší dostanú nulové percento - náklady pokryjú všetci ostatní. „Plán obnovy vo výške 750 miliárd EUR, ktorý navrhla Ursula von der Leyenová, privádza Európu na novú hranicu. Ak bude schválený členskými štátmi, tak Brusel získa väčšiu autoritu ako kedykoľvek predtým“, zdôrazňuje francúzske vydanie Euronews.



Slabé ekonomiky Európskej únie zostanú aj naďalej takými pričom nie prvý rok. Ani za 750 miliárd eur sa nemôžu vyrovnať najsilnejším. Napríklad, minimálna mzda v Bulharsku je v súčasnosti 286 EUR, v Luxemburgu - 2000 EUR. Sedemnásobný rozdiel odráža aj rozdiel v spotrebe, ktorý výrazne obmedzuje domáci trh. Preto tak horlivo, v prvých júnových dňoch, v Bruseli diskutujú o majetkovej nerovnosti a chudobe osôb zamestnaných v reálnom sektore hospodárstva (v niektorých krajinách).

„Keď sa dostaneme z koronavírusovej krízy, musíme zvýšiť dopyt. Ľudia musia mať peniaze, aby ich mohli míňať, “píše Euroactiv. Potrebujeme zvýšiť kúpnu silu tých, ktorí majú nízke platy.’’ Celkom socialistická myšlienka. Od nej je to už len na skok k myšlienke zavedenia garantovaného minimálneho príjmu pre všetkých vrátane nezamestnaných, o ktorom sa teraz diskutuje v Madride. Európska komisia však nestanoví jednotnú minimálnu mzdu pre všetkých. Namiesto toho chcú európski komisári nastoliť niekoľko podmienok, ktoré musia členské krajiny splniť, aby určili svoje minimum.

Nie zo súcitu k chudobným Bulharom si úradníci EÚ sadli za rokovací stôl s verejnými organizáciami. Zabezpečiť potreby ľudí s minimálnymi mzdami - znamená minimalizovať riziko šírenia amerického syndrómu "Nemôžem dýchať». Smrť Afroameričana Georgea Floyda sa stala detonátorom výbuchu hnevu, za ktorým v „krajine rovnakých príležitostí“ stojí rasová a materiálna nerovnosť. Nerovnosť, determinovaná farbou pleti, pohlavím, vzdelaním, dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a predovšetkým peňaženkou.

Brusel sa obáva svojho Minneapolisu a nie  bezdôvodne. S rozšírením EÚ viedla sociálna stratifikácia v členských štátoch EÚ k nárastu chudoby dokonca aj medzi tými, ktorí majú prácu. Od roku 2007 do roku 2018 sa podiel chudobných medzi námedznými robotníkmi zvýšil v EÚ v priemere na 9,4%, v Španielsku sa zvýšil na 38%, v Taliansku - na 48, v Bulharsku - na 50, v Grécku - na 60.

"Minimálna mzda je v mnohých krajinách stále príliš nízka a ľudia nemôžu vyjsť s peniazmi’’, cituje Euroactiv závery štúdie Európskej komisie. Členské štáty EÚ už vyčlenili približne 2 bilióny EUR pomoci na predchádzanie bankrotov a hromadnej nezamestnanosti. Európska únia je tiež pripravená prejaviť štedrosť sumou 750 miliárd. Európski komisári však meškajú. „Šok a hnev v Spojených štátoch vyvolaný násilnou smrťou neozbrojenej osoby zadržanej políciou, informoval  5. júna Euronews, dosiahol tento týždeň bod varu. A hnev sa rozšíril do Európy. V Londýne, Berlíne, Amsterdame vyšli tisíce ľudí do ulíc, aby odsúdili policajnú brutalitu a vyjadrili podporu Afroameričanom, ktorí zažívajú také tragédie znova a znova.“



V Európe je veľa čiernych. A európski úradníci naozaj nechcú, aby bol rasový protest impulzom dlhotrvajúcej spoločenskej krízy. Preto sú dokonca pripravení zjednotiť minimálnu mzdu pre pracujúcich v celej EÚ. A to aj zavedením garantovaného minimálneho príjmu pre všetkých bez výnimky. Koniec koncov, veď terajšia mládež zaplatí za nakúpené dlhopisy.

Po prvýkrát bude EÚ požičiavať peniaze (za 0% ročne!), ktoré plánujú vrátiť na úkor bežných daní. V rozhovore pre Euronews predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povzbudila mladých ľudí, ktorí budú musieť zaplatiť za oživenie hospodárstva: „Máme pakt s budúcou generáciou. Hovoríme jej: „Áno, teraz musíme zhromaždiť a investovať peniaze, ale budeme ich investovat do európskych priorít, ktoré sú pre vás tak dôležité. Európska ‘’zelená dohoda’’ a zavedenie digitálnych technológií, ktoré sú pre mladú generáciu veľmi dôležité. Ak bude musieť tieto peniaze čiastočne vrátiť, tak aspoň bude schopná ťažiť z výhod týchto investícií.“

Nikto nenamieta, žeriav na oblohe krásne letí. Avšak Greanpeace  nazval bruselský plán hospodárskeho oživenia Európy "sporným prinajlepšom a deštruktívnym v najhoršom.’’ Zameriava sa v prvom rade na zachovanie existujúceho hospodárskeho modelu EÚ, ktorý ničí životné prostredie, vytvára nerovnosť a sústreďuje bohatstvo do rúk niekoľkých.“ Takže Brusel sa musí pripraviť.

Správy od  Associated Press: britská vláda vyzýva občanov, aby sa v skupine nezhromažďovalo viac ako šesť ľudí, polícia varuje, že masové demonštrácie budú nezákonné; v Berlíne na námestí Alexanderplatz sa zišlo okolo 15 000 demonštrantov so sloganmi „Nemôžem dýchať“; v Madride sa konala početná protestná akcia proti rasizmu v súvislosti so smrťou Georgea Floyda; v Neapole neďaleko amerického konzulátu dav demonštrantov skandoval „Sloboda!“, „Niet spravodlivosti, niet pokoja, preč s políciou!“

Pandémia, chápeš…