Zámer zaviesť stravné v hotovosti namieto gastrolístkov prináša riziko, že zamestnanci prestanú príspevok zamestnávateľa na stravovanie v plnej miere využívať na teplý obed alebo nákup potravín. 

Zvažované zavedenie stravného v hotovosti môže viesť k zhoršeniu stravovacích návykov pracujúcich Slovákov. Viac ako polovica (51 %) dnešných používateľov gastrolístkov či stravných elektronických kariet by totiž príspevok použila na iné účely ako stravovanie, napríklad na šetrenie. Išlo by najmä o zamestnancov s nižšími príjmami. Vyplýva to z prieskumu agentúry 2muse pre Asociáciu moderných benefitov (AMOBE).

Zámer zaviesť stravné v hotovosti prináša riziko, že zamestnanci prestanú príspevok zamestnávateľa na stravovanie v plnej miere využívať na teplý obed alebo nákup potravín. "Samozrejme by to išlo na úkor vyváženého a zdravého stravovania, ktoré je hlavným dôvodom, prečo štát a zamestnávatelia prispievajú na obedy zamestnancov," upozornil prezident Asociácie moderných benefitov Štefan Petrík.

Rizikom je podľa asociácie najmä to, že hotovosť je na rozdiel od stravných lístkov alebo elektronickej stravovacej karty možné použiť na kúpu čohokoľvek.



Až 41 % respondentov, ktorí dnes dostávajú stravné lístky, či už v papierovej, alebo elektronickej podobe, v prieskume 2muse pripustilo, že by peniaze použilo na platenie účtov, chod domácnosti alebo osobné potreby. Ďalších 10 % uviedlo, že by si takto vyplatený príspevok na stravovanie ušetrili.

Ako dôsledok použitia stravného na iné účely by začali ľudia hľadať lacnejšie alternatívy k ich dnešnému spôsobu stravovania. Pripustilo to až 44 % respondentov. "Reštaurácie ešte pred krízou hovorili, že ceny obedových menu sú prakticky na hranici nákladov. K akej alternatíve sa teda ľudia obrátia? Reálne hrozí odklon k lacnejším a menej kvalitným potravinám, a to najmä v regiónoch, kde sú príjmy výrazne nižšie ako v mestách," upozornil Štefan Petrík.



Táto zmena stravovacích návykov by podľa asociácie so sebou zároveň priniesla aj významný výpadok príjmov reštaurácií a maloobchodu s potravinami. „Ak by sme brali do úvahy už len tých 10 % zamestnancov, čo by si stravné šetrilo, išlo by o viac ako 80 mil. eur ročne. Ak k tomu pripočítame 41 %, ktoré by použili na chod domácnosti, išlo by o ďalších viac ako 300 mil. eur, o ktoré by prišli reštaurácie a maloobchod s potravinami," dodal Štefan Petrík.

Ak chce štát znížiť administratívnu zaťaž, zatraktívniť tento sociálny benefit pre jeho užívateľov, ale najmä zachovať využitie príspevku na jeho účel, teda stravovanie, mal by podľa AMOBE zvážiť radšej jeho plnú elektronizáciu. „Elektronizácia prináša výhody zamestnancom, zamestnávateľom aj reštauráciám a štátu,“ uzavrel Štefan Petrík.