Vírusová infekcia a nový svetový poriadok (Elena Pustovojtová)
06 | 05 | 2020 I Iveta Machová

Komentár Eleny Pustovojtovej (Fond strategickej kultúry)


„Teraz máme pred sebou dve budúcnosti“
(Joseph Stiglitz) 


V tomto období je ťažké si predstaviť akúkoľvek správu, ktorá by nebola plná informácií o COVIDe-19. Táto téma vytesnila alebo spravidla nahradila najdôležitejšie problémy, ktoré zatlačila do úzadia. Hospodárska kríza, kolaps cien ropy, obnova hraníc v „zjednotenej Európe“, sociálna zraniteľnosť občanov, polemika o tom, prečo sú „diktatúry“ lepšie ako „demokracie“, a nakoniec všeobecné uznanie toho, že „starý globálny poriadok“ je narušený - to všetko sú výsledky invázie koronavírusovej infekcie do našich životov.

Nechajme lekárov diskutovať o rozdieloch medzi touto vírusovou infekciou a mnohými ďalšími, ktoré  sa prekonali  oveľa menej dramaticky. Dôležitejšie je to, čo sa po tejto epidémii vníma (napríklad na Západe) ako „nový svetový poriadok“.

Euronews tvrdí, že úder, ktorý vniesol koronavírus do hospodárstva eurozóny je bezprecedentný. Európska únia zmrazila obchodné aktivity - jej index v priemysle a sektore služieb klesol na historické minimum. Podľa odborníkov by sa ekonomika eurozóny mohla v druhom štvrťroku znížiť o 7,5 percenta, čím by sa EÚ posunula o tri až štyri roky naspäť. Bruselská výzva na oživenie hospodárstva si vyžaduje politickú jednotu „kolektívneho Západu“, ale COVID-19 ju práve zničil.

Na ceste k masovému očkovaniu obyvateľstva (Vladimír Prochvatilov)
Komentár Vladimíra Prochvatilova (Fond strategickej kultúry) Čítať ďalej
06 | 05 | 2020 | Zuzana Perželová


Napríklad Washington prestal vyvážať masky N95, vrátane tých, ktoré sú určené pre Európanov, a EÚ z pomsty zakázala vývoz ochranných masiek, rukavíc a iného ochranného vybavenia. Na euroatlantickú spoluprácu nie je čas.

Slávny nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, profesor Kolumbijskej univerzity Joseph Stiglitz, celkom presne načrtol „útes“, na ktorom „globalizačná loď“  rozšírením  infekcie stroskotala.

Lekári, ktorí zápasia s rozšírením koronavírusu a  premýšľajú o možnostiach liečby, o očkovacej látke, ktorá by pomohla každému, kto trpí touto chorobou, nie sú ničím iným než len veľkou ilúziou, hovorí Stiglitz. V posledných päťdesiatich rokoch boli všetky farmaceutické spoločnosti na svete sprivatizované a prevzali kontrolu nad výrobou všetkých životne dôležitých liekov. Monopoly kontrolujú technológie používané pri testovaní a súčasne bránia použitiu nových testovacích systémov. Napríklad s cieľom začať vyrábať najjednoduchšie respirátory, potenciálny výrobca musí vziať do úvahy existenciu 441 patentov na ochranu duševného vlastníctva v oblasti takejto výroby. Nie je to šialené? A koronavírus toto šialenstvo zviditeľnil.

„Teraz máme pred sebou dve budúcnosti,“ hovorí Stiglitz. - V prvej verzii budeme ako obvykle naďalej závisieť od veľkých farmaceutických spoločností a budeme dúfať, že niektorý liek proti COVIDu-19 prejde klinickými skúškami  i ďalšími technologickými kontrolami a objaví sa protilátka. V tejto verzii budúcnosti umožnia patenty monopolným dodávateľom kontrolu nad väčšinou inovácií. Dodávatelia stanovia vysoké ceny a znížia distribúciu zdravotnej starostlivosti. Bez prísnej účasti štátu budú obrovské straty na životoch  najmä v rozvojových krajinách.“

Americká finančná dystópia (Valentin Katasonov)
Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry) Čítať ďalej
05 | 05 | 2020 | Iveta Machová


Nejde tu o špekulácie. Už existujúca vakcína PCV13 proti pneumónii u detí a stojí stovky dolárov, je vo vlastníctve spoločnosti Pfizer, ktorá má z jej predaja ročne zisk približne 5 miliárd dolárov. Očkovacia látka síce existuje, ale len za jediný rok  v Indii zomrie na zápal pľúc viac ako 100 tisíc detí.

A druhá verzia budúcnosti: „Musíme si priznať, že existujúci systém, ktorý umožňuje súkromným monopolom profitovať zo znalostí, ktoré získavajú najmä verejné inštitúcie, nespĺňa cieľ ... Monopoly zabíjajú tým, že ľuďom bránia v prístupe k životne dôležitým liečivám, ktoré by mohol poskytnúť alternatívny systém.“

V odôvodneniach Josepha Stiglitza o „alternatívnom systéme“ nie je nič nové, ale je dôležité, že sformuloval potrebu nahradiť systém zdravotnej starostlivosti riadený záujmami monopolov iným systémom, založeným na spolupráci a výmene poznatkov. Význam tejto potreby podčiarkuje čínsky príklad -   rýchle zastavenie šírenia infekcie a rýchle obnovenie narušenej výroby. Tento príklad ukazuje, v ktorom systéme je rozvinutejšie chápanie zodpovednosti voči ľuďom.

Koronavírus veľa odhalil. „S rastúcim počtom obetí COVID-19 musíme spochybniť racionálnosť a morálku systému, ktorý každý rok ticho odsudzuje milióny ľudí k utrpeniu a smrti,“ píše Stiglitz.

Po oboch stranách Atlantiku COVID-19 nielen spochybnil existujúci zdravotnícky systém ale prinútil nás pochybovať aj o jeho „optimalizácii“. Spochybnil dokonca aj model súčasného života a celého svetového poriadku, ktoré sa vyvinuli na konci 20. a začiatku 21. storočia. A na  tento skepticizmus musíme veľmi rýchlo reagovať.

Majitelia peňazí sú pripravení zmeniť pravidlá hry (Leonid Savin)
Komentár Leonida Savina (Fond strategickej kultúry) Čítať ďalej
03 | 05 | 2020 | Iveta Machová