HLAVNÝ DENNÍK
DENNÝ VÝBER NÁZORY

Krajiny, ktoré nastavili vírusu hranice, sa vracajú pomaly k normálu

Ilustračný obrázok © Shutterstock

Niektoré krajiny začínajú uvoľňovať prísne opatrenia a postupne sa vracajú k normálnemu životu. V čom sa od nich môžu poučiť ostatné štáty, ktoré takisto hľadajú cestu z nepríjemných obmedzení? Článok priniesli CNN.

Ľudia v Českej republike už môžu nakupovať v železiarstvach a cyklistických obchodoch, hrať tenis alebo si ísť zaplávať. Rakúsko plánuje otvoriť menšie obchody po Veľkej noci. Ak bude vývoj prípadov naďalej stabilný, Dánsko od budúceho týždňa opäť uvedie do prevádzky škôlky a školy. Deti v Nórsku by sa mali vrátiť do škôlok o ďalší týždeň neskôr.

Toto sú prvé krajiny Západu, ktoré začali postupne uvoľňovať obmedzenia každodenného života, ktoré boli zavedené s cieľom spomaliť šírenie vírusu. Ak sa im to podarí, bude to poučná lekcia aj pre ostatné štáty, ktoré takisto hľadajú únikovú cestu zo zväzujúcich opatrení, sprevádzaných rastúcimi sociálnymi a ekonomickými tlakmi.

Ako Európa neprešla testom z koronavírusu

Pre profesionálnu atlétku Irenu Gillarovú znamenalo uvoľnenie opatrení možnosť vrátiť sa na tréning. „Keď mám byť úprimná, bolo to skvelé. Bola som plná vzrušenia a cítila som sa výborne,“ vyznala sa česká oštepárka. Dva týždne strávené doma jej pomohli uvedomiť si, že môže byť vďačná za svoju prácu a prestala ju považovať za samozrejmosť. Športovci majú harmonogram, aby sa zabezpečilo, že na štadióne bude naraz len určitý počet ľudí. „Všetci to berieme zodpovedne“, dodala 28-ročná atlétka.

Podľa Petera Drobaca, svetového odborníka v oblasti zdravia z Oxfordskej obchodnej fakulty, krajiny uvoľňujúce obmedzenia sú pre Západ „dôležitými a nádejnými príkladmi“, pretože stále sa ešte potrebujeme učiť, čo urobiť, aby sme mohli bezpečne a efektívne upustiť od karanténnych opatrení.

Akékoľvek uvoľnenie obmedzení ale môže predstavovať riziko. Hans Kluge, regionálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre Európu, tento týždeň varoval, že situácia je stále „veľmi znepokojujúca“ a trvá na tom, že „teraz nie je čas na zmiernenie opatrení“. V Európe sa nachádza 7 z 10 najviac postihnutých krajín sveta a starý kontinent preto zostáva epicentrom pandémie.

Zo štúdie publikovanej v renomovanom medicínskom časopise Lancet vyplýva, že ochranné opatrenia prijaté po celom svete v súvislosti s novým koronavírusom by sa nemali zrušiť, kým sa neobjaví účinná vakcína.

Ako môže spoločnosť prekonať COVID-19 ?

Proaktívny prístup dáva lepšiu pozíciu

Žiadna z krajín, ktoré plánujú zmierniť opatrenia v najbližších dňoch, nepatrí medzi najhoršie postihnuté a chcú sa vyhnúť druhej vlne infekcií. Majú niečo spoločné: ako prvé v Európe zaviedli karanténu alebo prísnu sociálnu izoláciu a tiež rýchlo prešli na plošné testovanie, píše ďalej CNN.

Drobac ďalej dodal, že vďaka zavedeniu týchto opatrení už majú vrchol epidémie za sebou. Počet úmrtí v týchto krajinách je v desiatkach alebo stovkách, a nie v tisícoch. Vďaka proaktívnemu prístupu sú v oveľa lepšie pozícii.

Ich plán na zmiernenie opatrení vyzerá podľa Drobaca rozumne. Bude to postupný proces a vo vzťahu k ďalšiemu vývoju budú vedieť adekvátne reagovať. Odborník si myslí, že ak by aj opatrenia príliš uvoľnili a infekcie by začali prudko rásť, dokážu ich zase sprísniť.

Ďalšie krajiny, ktoré by sa chceli vydať podobnou cestou, budú musieť splniť tri kritériá. Obzvlášť, ak sa budú chcieť vyhnúť druhej vlne infekcie. Ako prvé by mali „sploštiť krivku“ a vidieť konzistentné zníženie počtu nových prípadov. Po druhé, ich zdravotnícky systém musí byť schopný situáciu zvládnuť bez toho, aby pristúpili ku krízovým riešeniam, akým je napríklad budovanie núdzových nemocníc.

Za tretie potrebujú zaviesť masívne testovanie, sledovanie kontaktov a karanténu, aby mohli byť chorí ľudia izolovaní skôr, ako nakazia ostatných. Drobac dodal, že takto sa to malo diať už od začiatku.

Môže koronavírus vyľudniť chudobné časti sveta?

Dánsko: Chodenie po tenkom lane

Dánsko plánuje poslať deti do škôl po 15. apríli, pokiaľ bude situácia aj naďalej stabilná. Ale život tu bude mať stále ďaleko od normálu. Mnoho obmedzení zostáva v platnosti a ich uvoľňovanie sa bude diať postupne. Zákaz zhromažďovania pre viac ako 10 ľudí je predĺžený do 10. mája. Rovnako zostávajú zatvorené všetky cirkevné služby, kiná a obchodné centrá.

Podľa premiérky Mette Frederiksenovej festivaly a väčšie zhromaždenia budú stále zakázané až do augusta. Taktiež ponechajú uzavreté hranice.

„Bude to tak trochu ako chodenie po tenkom lane,“ povedala v pondelok dánska premiérka. Ak by stále stáli na mieste, mohli by spadnúť, ale ak by išli príliš rýchlo, mohlo by to dopadnúť zle, vysvetlila ďalej paralelu. Preto musia ísť cestou opatrných krokov.

Krajina s 5,8 miliónmi obyvateľov uzavrela svoje hranice 13. marca, ako jedna z prvých. V tom istom týždni zatvorili aj školy, kaviarne a obchody. Zakázali tiež zhromažďovanie viac ako 10 ľudí a návštevy nemocníc.

Frederiksenová v dánskej národnej televízii povedala, že rýchle konanie bolo ich jedinou možnosťou, ktorá im pomohla vyhnúť sa tragickému scenáru Talianska a Spojených štátov.

Utečenecké návaly, politické otrasy a revolúcia. Politológ opísal možné následky pandémie

Znovuotvorené obchody v Čechách

Česká republika sa tiež ponáhľala prijať opatrenia, keď 12. marca vyhlásila stav núdze. Obmedzila cestovanie, zakázala veľké podujatia a uzavrela podniky, ktoré nie sú nevyhnutné. Od 19. marca, na európske pomery neobvykle, začala od svojich 10,7 miliónov obyvateľov vyžadovať, aby mimo domu nosili na tvári rúško alebo aspoň šatku.

Zdá sa, že tieto prísne snahy na zabránenie šírenia vírusu sa im vyplatili, pretože vláda v pondelok oznámila, že začína uvoľňovať niektoré obmedzenia. Od utorka môžu ľudia vonku cvičiť bez rúška, pokiaľ sú osamote (námestník ministra zdravotníctva Roman Prymula však neskôr v priebehu tohto týždňa vyjadril znepokojenie nad tým, koľko ľudí bez rúška sa vonku objavilo, pozn. red.).

Obchody ako stavebniny a železiarstvo, predajne a opravovne bicyklov patria medzi prevádzky, ktoré sú od štvrtka opäť otvorené. Cvičiská pre individuálne športy sú takisto sprístupnené, ale v obmedzenom rozsahu – na jednom mieste nemôžu byť viac ako 2 ľudia a nesmú použiť sprchy ani skrinky.

Po sklamaní z presunu letných olympijských hier na rok 2021 oštepárka Gillarová dúfa, že znovu začnú aj medzinárodné súťaže – možno už v auguste s Európskymi majstrovstvami v atletike v Paríži.

Svetoví lídri sa majú zodpovedať za pandémiu

Rakúsko: Krok za krokom

Podľa CNN Rakúsko, v ktorom bolo populárne stredisko zimných športov v Tirolsku spájané s rozšírením vírusu do ostatných častí Európy, zaujíma odlišný prístup. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz tento týždeň oznámil, že krajina sa pripravuje na „vzkriesenie“ po Veľkej noci otvorením niektorých menších obchodov, železiarstiev a záhradkárstiev.

Zároveň sa však bude od ľudí vyžadovať, aby nosili na tvári rúška, keď idú do obchodov alebo vo verejnej doprave.

Od 1. mája už otvoria všetky obchody, nákupné centrá a kaderníctva. Hotely a reštaurácie začnú postupne fungovať najskôr po polovici mája. „Samozrejme, za prísnych bezpečnostných podmienok,“ uviedol ďalej Kurz.

Zároveň varoval, že nebezpečenstvo vyplývajúce z nového koronavírusu ešte nie je za nami, odvolávajúc sa pritom na Singapur, v ktorom za posledné dni zaznamenali nárast prípadov. „Tí, ktorí si myslia, že situácia je pod kontrolou, sa mýlia,“ dodal rakúsky kancelár.

O svete pred a po koronakríze (Fedor Lukjanov)

Vláda sa koncom apríla rozhodne, či predĺži domáce vzdelávanie aj po polovici mája. Do konca júna sa nebudú konať žiadne významnejšie udalosti. „Naším cieľom musí byť postupné vyradenie choroby,“ povedal Kurz a vyzval ľudí, aby všetci spolu ťahali za jeden povraz.

Rakúsko minulý týždeň uskutočnilo testovanie vzorky 1500 ľudí z celej krajiny, s cieľom zistiť, nakoľko sa koronavírus v skutočnosti rozšíril. Výsledkom štúdie je, že v rámci nehospitalizovaného obyvateľstva je menej ako 1 percento nakazených. Dovtedy sa viac zameriavali na testovanie ľudí, ktorí boli vážne chorí a mali príznaky vírusu.

Aktuálne je v Rakúsku takmer 14-tisíc infikovaných a zomrelo 350 ľudí.

Predstavuje pandémia koronavírusu jedinečnú možnosť pre uplatnenie spoločného dobra?

Nórsko: Opatrný optimizmus

Nórsko opäť prijíma iný postup. Potom, ako opatrenia na spomalenie šírenia zaviedli v polovici marca, teraz uprednostňuje opätovné otvorenie škôl.

Svoje opatrenia začne znižovať od 20. apríla. Podľa premiérky Erny Solbergovej, ako prvé pôjdu deti do škôlok. O týždeň neskôr otvoria triedy aj pre prvý stupeň. „Našou ambíciou je, aby sa všetci študenti nejakým spôsobom vrátili do škôl ešte pred letom,“ uviedla politička, ktorá je považovaná za nórsku Angelu Merkelovú.

Vláda je presvedčená, že posledné štatistiky vytvárajú základ pre „opatrný optimizmus“, pretože poukazujú, že miera infekčnosti sa ustálila. „Spoluprácou sme dostali vírus pod kontrolu a môžeme kúsok po kúsku rušiť obmedzenia,“ dodala premiérka.

Nórsko má aktuálne bezmála 6500 prípadov a 123 obetí.

Prečo na koronavírus zomiera tak málo Nemcov? Odborníci sú zmätení

Nemecko: Opatrná nádej

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok vyhlásila, že posledné čísla prípadov koronavírusu v krajine dávajú „opatrnú nádej“. Upozornila však, že Nemci musia dodržiavať aktuálne opatrenia počas veľkonočného víkendu.

Podľa jej slov, rozhodnutie o tom, či a ako zmierniť opatrenia bude vychádzať z rozsiahlej štúdie, ktorá má byť zverejnená budúci týždeň. Minister zdravotníctva Jens Spahn už predtým uviedol, že v krajine dochádza k „vyrovnaniu“ počtu novo hlásených prípadov, nakoľko vstúpili do platnosti reštriktívne opatrenia.

Nemecko v súčasnosti robí 100-tisíc testov denne a 40 percent intenzívnych lôžok zostáva napriek kríze voľných. „Chceme sa postupne vrátiť k normálnemu stavu – ale stále sme veľmi ďaleko od každodenného života, ako sme ho poznali pred koronou,“ povedal ďalej Spahn. Podľa neho sa  nie všetko bude diať tak, ako predtým a naďalej budú žiť spolu s pandémiou, uviedlo v článku CNN.

Pandémia španielskej chrípky z roku 1918. Dá sa porovnať s rokom 2020 ?

Švajčiarsko takisto uvažuje nad spôsobom, akým zmierniť obmedzenia. Napriek predĺženiu opatrení na zabezpečenie sociálnej izolácie do 24. apríla, vláda naznačila, že ešte tento mesiac by niektoré obmedzenia mohli byť uvoľňované. Týka sa to napríklad hraničných kontrol, zatvorenia škôl alebo zákazu zhromažďovania, za predpokladu, že sa vírus podarí držať pod kontrolou.

Tieto i ďalšie krajiny kráčajú po tenkom lane – sú medzi ochranou verejného zdravia a potrebou udržania ekonomiky nažive, z čoho vyplýva, že ich čaká ešte mnoho nástrah.

Podľa predstaviteľa WHO Klugeho, „myslieť si, že sa blížime ku konečnému bodu by mohla byť nebezpečná vec“. Zároveň dodal, že akýkoľvek posun v stratégii a zmierňovanie opatrení vyžaduje veľmi starostlivé zvažovanie.

Koronavírus mení svet: Príbehy ľudí zo siedmich veľkomiest, ktorí vedú s nákazou vlastnú vojnu

SÚVISIACE

Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. OK Viac info