Český europoslanec Ivan David varuje, že krajiny zasiahnuté COVID-19 by kvôli finančnej „pomoci“ od únie mohli prísť o prosperujúce podniky.
„Európska komisia oprášila staré metódy použité proti Grécku. Navrhla, aby krajiny čeliace finančným problémom v dôsledku COVID-19, čerpali pomoc z Európskeho stabilizačného mechanizmu a úverových liniek za sprísnených podmienok. Čo by znamenalo, že by v prípade potreby mali ponechať kontrolu nad štátnymi rozpočtami úradníkom v Bruseli,“ upozornil David.
Komisia sa tak rozhodla po opakovanom nemeckom odmietnutí žiadosti deviatich krajín postihnutých koronavírusom o vydanie spoločných dlhopisov eurozóny. Čo by chudobnejším krajinám pomohlo získať peniaze za nižšie úroky.
Členským krajinám, ktoré čelia finančným problémom, by podľa návrhu Komisie malo byť umožnené vydávať dlhopisy len do 2 % hrubého domáceho produktu. Teda podľa platného Paktu stability a rastu, ktorý obmedzuje deficit verejného rozpočtu a celkový dlh krajín eurozóny.
„Grécka lúpež“
Podľa odporúčaných pravidiel by každý štát eurozóny mohol vydávať národné dlhopisy nominované v eurách. Najviac ale 50 miliárd. Pre Taliansko je to asi mesačná pomoc. Potom by sa podľa bruselských pravidiel museli škrtať verejné výdavky. Nasledoval by predaj verejného majetku.
Presne k tomu došlo v Grécku v roku 2008. „Takmer všetky prosperujúce podniky mu vlastne ukradli vďaka pomoci EÚ za zlomok hodnoty,“ zdôraznil David. Všetky ziskové letiská a prístavy kúpili nemecké spoločnosti. Medzi ekonómami dostal neskôr tento spôsob privatizácie názov „grécka lúpež“.
Pri vydávaní národných pôžičiek v eurách by každý štát musel ponúknuť inú sumu úrokov. Najchudobnejšie a COVID-19 najviac postihnuté krajiny by museli ponúknuť vyššie úroky.
Taliani už pália vlajky EÚ
Niet preto divu, že Taliani nielen odstraňujú, ale už i pália vlajky EÚ. V krajine je stále zákaz vychádzania kontrolovaný políciou. Napriek tomu z verejných budov zmizli takmer všetky vlajky EÚ. Na viacerých balkónoch otočených smerom k ulici bolo vidieť horiace symboly EÚ.
Návrh Komisie kategoricky odmietol i francúzsky minister financií Bruno Le Maire. „Európsky stabilizačný mechanizmus môže byť použitý na pomoc len pod podmienkou, že Brusel nezíska možnosť kontroly nad jednotlivými národnými rozpočtami. Navrhujeme, aby bola pôžička bezpodmienečná. Aby príjemca nemusel podpisovať žiadne memorandum umožňujúce neskôr odovzdať plnú kontrolu nad svojím národným hospodárstvom," povedal Le Maire.
Francúzsko preto oznámilo predloženie nového plánu. Podľa Lemmera by malo ísť o vytvorenie nového záchranného fondu. Krajiny postihnuté COVID-19 by si z neho mohli požičať za symbolický úrok na 5 až 10 rokov. S pôžičkou by sa však nemala spájať žiadna povinnosť robiť škrty vo verejných rozpočtoch. Či dokonca nútená privatizácia verejného majetku pod dohľadom EÚ. Francúzsko plánuje podať návrh na zasadnutí ministrov financií eurozóny 7. apríla.