Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) bude „ťažkou opozíciou“ pri oponovaní krokov strán vládnej koalície, nebudú to mať jednoduché najmä kollárovci kvôli minulosti ich predstaviteľov.

Budú čeliť niekomu, kto dlho vládol, kto má čísla a relevantné informácie. Pre agentúru SITA to povedal politický analytik Ján Baránek s tým, že Smer-SD bude rozhodne ťažšou opozíciou ako strana Mariana Kotlebu.

Sociológ Pavel Haulík nevylúčil, že Smer-SD ako opozičnú stranu môže postihnúť počas volebného obdobia odliv voličov. Záleží to však od toho, ako sa podľa Haulíka vyjasní situácia v Smere-SD a ako sa bude dariť budúcemu premiérovi Igorovi Matovičovi a jeho hnutiu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).

Analytik Baránek uviedol, že Smer-SD bude mať v parlamente kvalifikovaných opozičných politikov ako napríklad Roberta Fica, Petra Pellegriniho či ďalších exministrov. „Smer-SD ovládal políciu, tajné služby. Otázkou je, čo začnú postupne vyťahovať. Asi majú v šuplíkoch rôzne materiály,“ povedal Baránek a pokračoval, že politickí konkurenti Smeru-SD môžu byť predmetom vydierania alebo mediálneho nátlaku.



„Nebudú to mať jednoduché hlavne takí kollárovci (Sme rodina – pozn. SITA), ktorí mali v minulosti nejaké šrámy,“ doplnil. Je tiež otázkou, či bude v parlamente ako poslanec šéf strany Za ľudí Andrej Kiska. „Keď tam bude, hlavne pre Smer-SD bude jedna radosť byť v opozícii. Myslím si však, že Kiska v parlamente nebude,“ usúdil analytik.

Predseda Smeru-SD Robert Fico avizoval, že vládna koalícia to nebude mať s jeho stranou ľahké. „Nebudeme robiť šašoviny ako pán Matovič, ale budeme profesionálne, odborne pracovať v Národnej rade SR,“ vyjadril sa Fico tento týždeň.

Smer obsadí v parlamente 38 kresiel. Znamená to, že keď bude chcieť odvolať člena vlády, môže konať sám bez pomoci strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Na iniciovanie schôdze na odvolanie vlády alebo niektorého z ministrov je totiž potrebných 30 podpisov poslancov.



Pomoc ĽSNS bude Smer-SD potrebovať vtedy, ak by žiadal v snemovni zvolať poslanecké grémium. Vtedy musia s takouto žiadosťou prísť dva poslanecké kluby. Ide o prípady, ak treba riešiť nejakú politickú otázku alebo ak nastane spor, ako sa má postupovať v rokovaní parlamentu.

Baránek si myslí, že Smer-SD bude s ĽSNS koordinovať svoje kroky, aj keď ich navonok nebude deklarovať. „Nehovorím, že vo všetkom bude Smer-SD spolupracovať s ĽSNS, ale v tom, čo sa im hodí, tak určite,“ dodal.

Smer-SD sa po dvoch volebných obdobiach vo vláde ocitne v opozícii. Sociológ Haulík pripustil, že časť voličov sa od strany odkloní. Smer-SD má však sčasti vo svojich rukách, či taká situácia podľa sociológa nastane.



„Ide o vyjasnenie ďalšieho smerovania, či bude v európskom ponímaní tradične sociálnodemokratickou stranou, alebo či bude smerovať k typu ľudovej konzervatívnej strany. Časť voličov patrí práve do tejto kategórie,“ zhodnotil sociológ a dodal, že v Smere-SD sú prúdy, ktoré inklinujú práve k týmto dvom orientáciám a je otázka, ako dokážu spolu existovať a vyhýbať sa vnútorným sporom.

Druhým faktorom, ktorý podľa Haulíka Smer-SD vo vlastných rukách nemá, je fungovanie vlády resp., ako sa bude dariť OĽaNO a jeho predsedovi Igorovi Matovičovi. „Pokiaľ by Matovič dokázal naplniť niečo z toho, čo pred voľbami a tesne po nich sľuboval, mohol by to byť silný motív na odchod časti voličov Smeru-SD. Pravdepodobnosť, že to Matovič aj dokáže urobiť, nie je veľká,“ uzavrel sociológ.